Domovská

Nolenber

Zoroslav Spevák

 

Ďurovi všetci hovoria: aký rozumný chlapec, len sedem rokov a správa sa celkom ako dospelý. A majú pravdu. Keď treba, Ďuro vie vystrúhať náramne vážnu tvár, vie sa múdro poškrabkať pravou rukou za ľavým uchom a ľavou za pravým a vie občas, keď to spolubesedník najmenej očakáva, povedať: Máte absolútnu pravdu, pane. Úplne s vami súhlasím.

Okrem toho, má jednu vlastnosť, ktorá ho zvlášť vyvyšuje nad ostatné deti a zapojuje ho do sveta dospelých: Občas sa mu stane, že nepočuje dobre. Je jednoducho, ako to ľudia v rokoch bývajú, náhluchý. Napríklad, učiteľka mu rozkáže: Povedz doma mame: súdružka vraví, že som nepočúvny. A on príde domov a hlási: mama, učiteľka ti odkazuje, že som prepočúvny.

– Ach, taká som hrdá, – utiera si končekom vreckovky oči matka a nevie, že jej syn je už dospelý človek a že nepočuje najlepšie.

Alebo, zje Ďuro v cukrárni päť „bakláv" a predavač mu vraví: Dvestopäťdesiat dinárov!

– Máte absolútnu pravdu, pane – odpovedá Ďuro, – úplne s vami súhlasím. Len stopäťdesiat! Nech sa páči.

A kým sa predavač spamätá, Ďuro je už za šiestimi horami, za šiestimi dolami.

Jedným slovom, ako som už povedal, Ďuro dobre nepočuje. Ako starý človek. Pred pár dňami vpálil do učebne, skríkol: Po-zor! a kým sme my stáli v pozore, on začal rad radom nakúkať do lavíc a otvárať nám tašky. Keď našiel cukríky, žuvačku, koláčiky – všetko bral a pchal do vrecák.

– Ďuro, čo to má znamenať, ak sa smie spýtať? – zaprotestoval Paľo, ktorému Ďuro skonfiškoval obrovské žlté jablko.

– Smieš, maličký. Kto nevie, ten sa spýta. Ale keby si rozhlas počúval, bol by si múdrejší. Ráno cez rozhlas jasne a hlasne povedali: Dnešným dňom začal sa mesiac NOLENBER. Teraz ti je jasné?

Jasné, jasné nám je všetkým. Práve preto sme i nešťastní. Veď NOLENBER má až tridsať dní. A čo je ešte horšie, po ňom pravdepodobne príde – DEŤOMBER!

 

Zoroslav Spevák (Foto Martin Pucovský)

 

Zoroslav Spevák (Foto Martin Pucovský)

 

Zoroslav Jesenský

Deti a more (Óda na Istriu)

Viete deti
Čo je to more?
Keď hlava je dolu
A nohy sú hore.

A voda slaná,
z Bratislavy Aňa.

A Talian Giovanni.
V Jadranskom mori
ten je ako doma,
takpovediac vo vani.

Ponorí sa, vynorí,
zaspieva taliansku
kancónu o mori.

Z Istrie dečki,
kamarát Rok
predvedie perfektný
do mora skok.

A biela čajka,
lahodný vetríček,
na vode sa hojdá
drevená barka.

A ryby: brancin,
skuša a orada.
Slniečko, vlny,
tá správna nálada.

Na skale svetlej, teplej
jašterička štíhla si voľká.
Vo vode priezračnej hľa -
morská ježovka.

A vôňa kvetín, oleandry,
ihneď zhoď zo seba
zbytočné handry.

Naháči, pupkáči,
je niekto na svete
komu sa nebodaj
more nepáči?

Hurá! Čaká nás Istria!
Čaká nás more!
Keď hlava je dolu
a nohy sú hore.

dečki (chor.) - chlapci, chalani
barka (chor.) - čln, loďka
brancin (chor.) - druh morskej ryby, potápač európsky
skuša (chor.) – druh morskej ryby, makrela
orada (chor.) – druh morskej ryby, pražma zlatá

Zoroslav Spevák, pseudonym Jesenský sa narodil 7. septembra 1956 v Báčskom Petrovci. Študoval na gymnáziu v Báčskom Petrovci a pedagogiku na filozofickej fakulte univerzity v Novom Sade, kde v súčasnosti pracuje ako profesor. Doktorát na tému Obrazovanje i utopija u delu Jana Amosa Komenskog obhájil na Filozofickej fakulte Univerzity v Novom Sade 1998. Hlavné odbory činnosti: humanitné vedy, pedagogika, komeniológia, dejiny detstva, menšinové vzdelávanie.

Určité obdobie bol šéfredaktorom detského časopisu Zornička a redaktorom časopisov Hlas ľudu a Vzlet. Autor knihy poviedok Prst v nose (1985), detských próz Malí velikáni (1983), Mastené, paprené, solené... (1987), Mám mušku v oku (1989), dramatických diel pre deti Rytieri okrúhleho vola (1989) a i. Zostavovateľ antológie detských poviedok od slov. autorov z Juhoslávie Postavím si palác z palaciniek (1996), viacerých čítaniek a učebníc slovenského jazyka pre nižšie triedy základných škôl (Naša reč, 1992; Rozosmiate písmenká, 1995; Veselý domček, 2005 a i.) a autor próz - rozprávok pre deti Bartolomej Kolumbus v Erdeviku (2001) a Starenka Marienka, pes Vlado a chlapci (2006).

Zoroslavovi Spevákovi pri príležitosti dnešných šesťdesiatin srdečne blahoželáme.

 

kulpin.net

 

Komentárov  

+1 #2 PrívetValent, Belehrad 2016-09-08 13:01
Miesto práce, spoločenské postavenie, znalosti, vedecká kapacita a profesionálne zručnosti, tvorivá a hĺbka v postojoch, rozvravenosť keď je to niečomu slúžiace, analýza a syntéza v spoločenských a iných stanoviskách, prianie zveľadit človekovo poznanie, rozdať skúsenosti nielen cestou literárnych výtvorov a kníh slúžiacich náuke ale i osobným zapojenim (sa) do prúdu života, lapať a tešiť sa z pokroku života a dopadov na diania vôkol nás svedectvá sú, nakoľko sa chceme a vieme s nimi stretnúť a zoznámiť, o činnosti, spoločenskom pôsobení mnohých ľudí a aj pána prof. Dr. Zoroslava Speváka-Jesenského.
Svojho času jeho pani matka V. Jesenská bola mi učiteľkou na Základnej škole v Selenči. Pán Z. Spevák, oslavovateľ, zdedil mnohé vlastnosti matke a rodičov. Tak pokračuje aj prácou osvojiť a postavením v pokuse aj o zdokonalenie prianí i činení detí a človeka k cielenému stretaniu sa ľudskej bytosti zo skutočnosťou, jej úpravou a bohatstvom tak na poli materiálnom ako i duchovnom. Ľuďom toho druhu a takých (po)činov a tak aj k 60. narodeninám pánovy prof. Dr. Z. Spevákovy na poli tvorivosti i profesijného pôsobenia dovoľujem (si) dopriať na idey, činy a spoločenské dosahy a vplyvy bohatú životnú púť, diela, skutky a potešenie z toho čo uskutočnil, daroval a poznačené jeho osobnosťou bude rozdaváť rodine, slovenskému spoločenstvu a ľudskej spoločnosti.
Nahlásiť administrátorovi
+6 #1 LenberKatarína 2016-09-08 00:30
Poznám jedného červeného Ďura má 9 funkcii a všade LENBERIE! Ako mu je dobre...
Nahlásiť administrátorovi

You have no rights to post comments

Náhodný obrázok

slovenske insitne umenie zo srbska

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články

urad

fotogaleria

cirkevna matrika

kalendar menin

mena

okienko

velka noc

pamatnicek

kucharka

kovacica

gjk

pocasie

autobus