Domovská

Vytrvalosť a sila Zlatka Keslera

Narodil sa v Selenči 17. marca 1960. Jeho futbalová športová kariéra bola prerušená hneď na samom štarte. V roku 1983 po autonehode zostal trvalo pripútaný na invalidný vozík. Mal iba 23 rokov a život pre neho vtedy stratil význam. Z ťažkej depresie sa predsa dostal a od roku 1985 začal súťažiť ako stolný tenistu na vozíku. Nasledovalo obdobie, v ktorom mu osud akoby vynahrádzal, to čo mu kruto vzal. Počas bohatej športovej kariéry získal päť paralympijských medailí a bol majster sveta a Európy. Na rôznych štátnych a medzinárodných súťažiach úhrne získal 25 medailí. V týchto dňoch sa nachádza v Rio de Janeiro, kde prebiehajú XV. letné paralympijské hry. Po prvýkrát je na olympiáde v úlohe selektora, doteraz vždy súťažil. Teší sa však z úspechu našich stolných tenistov, ktorí získali tri medaily, akoby ich on sám získal.

 

Vytrvalosť a sila Zlatka Keslera

 

Stolným tenisom sa aktívne zaoberá vyše tridsať rokov. Trénuje v Báči. Od roku 1992 sa zúčastňoval na Paralympijských hrách a najprv v Barcelone získal bronzovú medailu, o štyri roky neskôr 1996 v Aténach zlatú, roku 2000 v Sydney striebornú a v roku 2004 u Aténach bronzovú. Rok 2008 bol pre neho významný, keďže niesol vlajku Srbska na otváraní letných Paralympijských hier v Pekingu. Avšak práve tam, nešťastnou náhodou, zo súťaže vypadol hneď na štarte a teda nezískal žiadnu medailu, na všetkých ostatných olympiádach sa mu to podarilo. V roku 2012 na Paralympijských hrách v Londýne, v konkurencii jednotlivcov, vybojoval si striebro a tým zakončil aktívnu športovú kariéru. Ako máloktorý športovec, až dvadsať rokov sa udržal na najvyšších priečkach vo svete.

Aj keď na šiestich olympiádach získal päť medailí, na otázku, ktorá z nich mu je najvzácnejšia, Zlatko Kesler odpovedá, že mu je predsa najmilšia zlatá medaila získaná po sankciách v roku 1999, na Slovensku na Európskych majstrovstvách. Najdojímavejšie chvíle zažil vraj v Báči, kde ho po získaní zlata v Atlante, na námestí vítalo niekoľko tisíc ľudí, po čom ho vyhlásili za čestného občana Báču.

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

Náhodný obrázok

slovenske insitne umenie zo srbska

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články

urad

fotogaleria

cirkevna matrika

kalendar menin

mena

okienko

velka noc

pamatnicek

kucharka

kovacica

gjk

pocasie

autobus