Domovská

Benjamín Reis (1841 – 1873)

Pred 175 rokmi, 22. októbra 1841 v Báčskom Petrovci sa narodil evanjelický farár Benjamin Reis. „V Petrovci získal základné vzdelanie a neskoršie sa školil v Novom Vrbase, na Evanjelickom lýceu v Bratislave a vo Veľkom Kereši. Teológiu vyštudoval v Halle a v Bazileji. Umrel v mladom veku (32-ročný) 25. júla 1873 počas veľkej epidémie cholery v Starej Pazove," píše výtvarný kritik Vladimír Valentík, ktorý uvádza že je Reis autorom doposiaľ najstaršej zachovanej olejomaľby u nás – namaľovanej autorom z radov dolnozemských Slovákov, ktorú petrovskému múzeu darovala Ľudmila Hurbanová. Benjamín Reis krajinomaľbu menších rozmerov (32 x 40 cm) pravdepodobne namaľoval v Starej Pazove, kde pôsobil ako farár.

 

Obraz Benjamína Reisa bol vystavený na 101. výstave v Galérii Zuzky Medveďovej 1. 07. 2014 (Foto Martin Pucovský)

 

Obraz Benjamína Reisa bol vystavený na 101. výstave v Galérii Zuzky Medveďovej 1. 07. 2014 (Foto Martin Pucovský)

 

„Maľba nie je signovaná, ale je pravdepodobne namaľovaná v 60. rokoch 19. storočia, keď Benjamín Reis bol farárom v Starej Pazove v rokoch 1865 – 1873," uvádza Vladimír Valentík, ktorý poznamenáva, že sa u nás absolútne nič nepísalo o výtvarných sklonoch Benjamína Reisa.

O Reisovi píše aj Jozef Maliak v knihe Daniel Kolényi a jeho doba, kde uvádza, že do Starej Pazovy za farára prišiel v čase ...„keď petrovská cirkev počala si vydobývať vývodiace postavenie, Beniamin Reisz, petrovského učiteľa syn. K jeho poznaniu postačí pripomenúť, že sa čeľadník zo siedmej triedy v Požúne zverboval k huszárom, odkiaľ ho ovdovelá matka horko-ťažko vyslobodila ako „nyavalás huszár kaplárt", zomrel ako starý mládenec v 32 roku svojho života 25. júla 1873." V knihe ďalej píše, že po Reisovej smrti si Staropazovania za svojho budúceho duchovného zvolili Vladimíra Hurbana.

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

Náhodný obrázok

slovenske insitne umenie zo srbska

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články

urad

fotogaleria

cirkevna matrika

kalendar menin

mena

okienko

velka noc

pamatnicek

kucharka

kovacica

gjk

pocasie

autobus