Domovská

In Memoriam - Martin Klátik

Z radov novosadských matičiarov v pondelok, 26. decembra, po krátkej a zákernej chorobe, odišiel člen SR MOMS, horlivý cirkevník, šafárikovec a matičiar Martin Klátik. Narodil sa v Starej Pazove roku 1936, bol vyučený tokár, neskoršie sa v remesle zdokonalil a stal sa umeleckým tokárom. Životná púť ho zaviedla do Nového Sadu kde sa zamestnal, založil si rodinu a potom aj vlastnú tokársku dielňu Barok. Jeho výrobky sa dostali do mnohých domov vo Vojvodine, v Srbsku ale aj do zahraničia.

 

In Memoriam - Martin Klátik

 

Láska k svojeti ho zaviedla do Slovenského spolku P.J. Šafárika ešte v roku 1955. Bol vždy ochotný priložiť ruky pri organizovaní programov, akcií a zájazdov a na šafárikovských zábavách si rád aj zaspieval predovšetkým staropazovské piesne. Martin Klátik sa do matičných radov zapojil s veľkým zápalom hneď po obnovení činnosti roku 1990. Stal sa členom vedenia a plných 17 rokov vykonával funkciu matičného pokladníka. Aktívne pracoval v novosadskom miestnom odbore, tešil sa na naše večierky a stretnutia s ľuďmi, bol prítomný na mnohých matičných podujatiach u nás a na Slovensku. Za svoju činnosť získal uznanie Čestný člen MSS.

Martin Klátik zostane v pamäti ako dobrý priateľ a národovec. Spomienku na neho si trvalo zachovajú jeho matičiari a šafárikovci.

Bol i dobrodincom a sponzorom. Svojimi výrobkami ochotne podporoval mnohé akcie, okrem iného aj akciu nášho detského časopisu Zornička, šachovú súťaž Zornička open.

 

Martin Klátik pri odovzdávaní odmeny na Zornička open

 

Martin Klátik pri odovzdávaní odmeny na Zornička open

Česť jeho pamiatke.

 

Jarmila Struhárová

 

Komentárov  

+1 #1 RE: In Memoriam - Martin KlátikKeď pôjdem z Pazova 2016-12-28 14:09 Nahlásiť administrátorovi

You have no rights to post comments

Náhodný obrázok

slovenske insitne umenie zo srbska

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články

urad

fotogaleria

cirkevna matrika

kalendar menin

mena

okienko

velka noc

pamatnicek

kucharka

kovacica

gjk

pocasie

autobus