Domovská

Cena Ondreja Štefanka 2017

Tohtoročnú Cenu Ondreja Štefanka za literatúru získali spisovatelia Ján Labáth zo Srbska a Anna Rău-Lehotská z Rumunska a za organizátorskú činnosť predsedníčka Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku Anna Tomanová Makanová. Odovzdávanie cien Ondreja Štefanka predchádzalo otvoreniu konferencie Národopisné aspekty v kultúre dolnozemských Slovákov. Konferenciu otvoril štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Lukáš Parízek. Vo svojom príhovore zdôraznil: ,,Dolnozemskí Slováci sú obyvateľmi dvoch európskych krajín, ktoré tvoria model spolužitia už vyše dvesto rokov a je neoceniteľné, koľko námahy vkladajú do živých slovenských tradícií."

 

Foto: Udscr Nădlac Dzsčr Nadlak

 

Foto: Udscr Nădlac Dzsčr Nadlak

 

Ján Labát, ktorý vlani oslávil 90. narodeniny zo zdravotných dôvodov do Rumunska neodcestoval (foto Martin Pucovský)

 

Ján Labát, ktorý vlani oslávil 90. narodeniny zo zdravotných dôvodov do Rumunska neodcestoval (foto Martin Pucovský)

 

Ján Labáth 13. 10. 1926 Báčsky Petrovec (Srbsko) Študoval na gymnáziu v Báčskom Petrovci, kde r. 1946 maturoval, potom vyštudoval elektrotechniku na univerzite v Belehrade, ktorú ukončil r. 1953. Po štúdiách pôsobil ako elektrotechnický inžinier v Banja Luke, Novom Sade a v Beočine, od 1961 pracoval v továrni Novosadska fabrika kabela v Novom Sade, 1965 – 66 bol redaktorom literárneho časopisu Nový život, od 1990 žije na dôchodku v Novom Sade. Autor básnických zbierok Slnečné hodiny (1958), Keď rieky rozvodnia sa (1961), Vzbura oblakov (1963), Jesenná krajina (1970), Svätec s vypichnutými očami (1971), Pokračovanie (1984), Studňa (1988), Zaviate šľapaje (1996) a i. Prozaické dielo - knihy poviedok Jazdec z Turkménska (1963), Zatvorený kruh (1972), román Diaľky (1982). Prekladal z angličtiny, francúzštiny, ruštiny a srbochorvátčiny, vydal zbierku básnických prekladov Rozlúčka s vetrom (1981). Zostavil a spoločne s Miroslavom Antičom do srbochorvátčiny preložil antológiu poézie juhoslovanských Slovákov Rovina spievaRaspevana ravnica (1962). Vydal básne a poviedky v knihe Domov a svet (2003), spomienky a výber z tvorby Odkiaľ a kam? (2005), zbierku básní Letokruhy, poviedky v súbore Diaľka a iné prózy (obe 2006), Diaľky a iné (2015, 1.vydanie) a Zásvity v čase: prierez lyrikou (2015).

 

Anna Rău-Lehotská a Anna Tomanová Makanová (Foto: Udscr Nădlac Dzsčr Nadlak)

 

Anna Rău-Lehotská a Anna Tomanová Makanová (Foto: Udscr Nădlac Dzsčr Nadlak)

 

Anna Rău-Lehotská sa narodila 17. mája 1964 v Nadlaku. Základnú a strednú školu absolvovala v rodisku. Pokračovala v štúdiu na bukureštsksej univerzite (fyzika – chémia). Po získaní vysokoškolského diplomu sa vrátila do Nadlaku, kde učí v školskom stredisku JGT. Je členkou Zväzu rumunských spisovateľov. Svoje prózy uverejňuje v rôznych periodikách i antológiách. Zúčastňuje sa Chalupkovho Brezna, kde získala zlaté pásmo. Píše aj v esperante. Je jazykovou redakotkou publikácií, vychádzaujúcich vo Vydavateľstve Ivan Krasko v Nadlaku. Je autorkou próz: Jedným dychom (1994), Zvitok predsavzatí (2009), Voľný kúsok priestoru (2011).

 

A. Hrnko, L. Parízek, A. Tomanová Makanová a A. Rău-Lehotská (Foto: Udscr Nădlac Dzsčr Nadlak)

 

A. Hrnko, L. Parízek, A. Tomanová Makanová a A. Rău-Lehotská (Foto: Udscr Nădlac Dzsčr Nadlak)

 

V dnešnej prvej pracovnej časti konferencie referáty prečítali profesor Ján Botík, vlaňajší laureát tejto literárnej ceny, predsedníčka Matice slovenskej v Srbsku Katarína Melegová Melichová, profesor Jaroslav Čukan a docentka Alžbeta Uhrinová z Univerzity Mateja Bela z Banskej Bystrice ako aj docentka Dagmar Maria Anoca z Rumunska a Marta Botíková z Filozofickej fakulty Univerzity Komenského z Bratislavy. Popoludní sa pokračovalo v druhej a tretej pracovnej časti vedeckej konferencie, na ktorých odznelo úhrne 16 referátov a v zajtrajších ďalších dvoch častiach účastníci prednesú ďalších 13 referátov. Po nich budú nasledovať uzávery konferencie.

 

Cena Ondreja Štefanka 2017

 

Na otvorení konferencie sa zúčastnili aj poslanec a predseda Výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť Anton Hrnko, predseda Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí Ján Varšo, generálny konzul SR v Békešskej Čabe Igor Furdík, predseda Svetového združenia Slovákov žijúcich v zahraničí Vladimír Skalský a ďalší.

 

Cena Ondreja Štefanka 2017

 

Udelenie ceny Ondreja Štefanka, prvého predsedu Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku, prebieha od roku 2009 v rumunskom Nadlaku a Cena sa udeľuje dvom osobnostiam slovenského zahraničného sveta, respektíve občanom SR, ktorí svojou činnosťou výrazne prispeli k rozvoju slovenskej kultúry vo svete.

Organizátorom oboch podujatí, čiže konferencie a udeľovania Ceny Ondreja Štefanka je Kultúrna a vedecká spoločnosť Ivana Krasku a Demokratický zväz Slovákov a Čechov v Rumunsku.

 

Katarína Pucovská

 

Komentárov  

+2 #3 Realita o domovinach, zvyklostiach a blahoželanieV. Valent, Belehrad 2017-03-19 12:43
Pán L. Parízek, zablúdlili ste v zemepise a v dejinách ! A zanedbali ste stavy a procesy v realite. Na také fakty by mala dbať i J. E. Dr. Miroslav Lajčák ! Ani do roku 1918 neexistovala a presnejšie ani do podpísania Trianónskej mierovej zmluvy 4. júna 1920, Versailles, Francúsko, neexistovala Dolná zem ako zemepisný a právnicky výraz pre časť v Rakúskej ríšy a po roku 1867a tzv. rakúsko-úhorskom vyrovnaní, ten termín neexistoval ani v Rakúsko-úhorskej monarchii. Úradným pomenovaním neexistovali a ani dnes neexistujú Dolnozemský Slováci, ako to 17.3.2017 uverejnili iný a aj spravodajský portál Ministerstva zahraničných vecí a europskych záležitostí Slovenskej republiky (SR). V spoločenskej zvyklosti až kolokviálne aj dnes, vyvrátením skutočnosti, používa sa neopravnene (?!) ten termín. K tomu, pán L. Parízek, južne od hraníc dnešnej SR, bez vyvrátenia zemepisnej a právnickej oprávnenosti a používania spomentého pomenovania, nežijú Dolnozemský Slováci a ešte menej iba v 2. európskych štátoch ! Pokojne a s právami občanov ich domovín/štátov Slováci žijú v 6. (šiestich) európskych štátoch: Maďarsko, Rumúnsko, Chorvátsko, Srbsko, Čierna Hora a hŕstka Slovákov i v Bulharsku ! Nazabudnite na to činitelia SR keď pán L. Parízek, koncom marca 2017, úradne navštívi Srbskú republiku a tam bude úradne rokovať s činiteľmi štátu a s úradnými (možno i s inými ?) reprezentantmi Slovákov v ich domovine - v Srbskej republike ! V Nadlaku oceneným blahoželam !
Nahlásiť administrátorovi
0 #2 RE: Cena Ondreja Štefanka 2017Daniel i Smiljana 2017-03-18 00:25
Od srca čestitamo dobitnicima!
Nahlásiť administrátorovi
+1 #1 RE: Cena Ondreja Štefanka 2017Organizator 2017-03-17 23:00
Fuuuha, to naozaj do lepšich ruk nemohli dat cenu za organizatorsku činnost! Ta si naozaj vie zorganizovat všetko potaman! Čo tajne, čo verejne... Škoda.
Nahlásiť administrátorovi

You have no rights to post comments

Náhodný obrázok

slovenske insitne umenie zo srbska

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články

urad

fotogaleria

cirkevna matrika

kalendar menin

mena

okienko

velka noc

pamatnicek

kucharka

kovacica

gjk

pocasie

autobus