Domovská

Trojsté výročie narodenia Márie Terézie

Mária Terézia (nem. Maria Theresia; 13. máj 1717 –29. novembra 1780) bola celkom určite najvýznamnejšou ženou Habsburskej dynastie a kľúčovou postavou v politike 18. storočia. Po svojom otcovi Karolovi spolu s korunou zdedila aj problémy. Obklopila sa však vzdelanými poradcami a práve oni iniciovali mnohé reformy týkajúce sa všetkých oblastí vtedajšieho života. Slováci sa na územie dnešnej Vojvodiny sťahovali počas jej panovania, takže nie div, že v značnej miere ovplyvnila život na týchto končinách.

 

Portrét Márie Terézie, českého umelca Jozefa Hikela, bol súčasťou veľkej výstavy Za horami, za dolami – tri storočia Slovákov vo Vojvodine, ktorú vlani usporiadalo Múzeum Vojvodiny

 

Portrét Márie Terézie, českého umelca Jozefa Hikela, bol súčasťou veľkej výstavy Za horami, za dolami – tri storočia Slovákov vo Vojvodine, ktorú vlani usporiadalo Múzeum Vojvodiny

 

Nové dejiny Kulpína sa začínajú písať 10. júla 1745, keď pustatinu Kulpín rakúska cisárovná Mária Terézia pridelila rodine Stratimirović. Práve v tom roku 1745 sa prisťahovali Slováci do Petrovca, ako prvej slovenskej osady na území dnešného Srbska a možno teda predpokladať, že sa určitý počet rodín usadil aj v Kulpíne, kde bolo treba obrábať veľké panstvo.

 

Charta, ktorou Mária Terézia rodine Stratimirovićovej za vojnové zásluhy darúva pustatinu Kulpín s 10000 jutrami pôdy je súčasťou stálej expozície Poľnohospodárskeho múzea v Kulpíne

 

Charta, ktorou Mária Terézia rodine Stratimirovićovej za vojnové zásluhy darúva pustatinu Kulpín s 10000 jutrami pôdy je súčasťou stálej expozície Poľnohospodárskeho múzea v Kulpíne

 

Naša spisovateľka Viera Benková viackrát písala o vplyve Márie Terézie na život dolnozemských Slovákov. Vo svojom príspevku I Resolucio Carolina okrem iného uvádza:

„Resolutio carolina - ide o zákon vydaný panovníkom Karolom VI. otcom Márie Terézie z 21.marca roku 1731, ktorým všetkých evanjelických kňazov, seniorov, superintendantov, čiže cirkevných inšpektorov a predstavených evanjelických cirkví v Uhorsku podriaďuje pod právomoc katolíckych vrchností. Teda pod správu katolíckeho biskupa a jeho splnomocnencov. Títo mali neobmedzené právo hocikedy navštíviť evanjelických veriacich a najmä ich kňazov v Uhorsku, urobiť im tzv. nečakanú vizitáciu a priamo na tvári miesta ich aj skúšať. Ak boli ev. kostoly vystavané do roku 1731, tak sa v nich mohli odbavovať skromné bohoslužby, ale pod prísnym dozorom katolíckeho plebána, či biskupského splnomocnenca. Ak kostoly neboli do spomínaného roku vystavané, stavby nových kostolov sa zakazovali, a evanjelici mohli mať iba skromný domec-modlitebňu s vchodom zo dvora a nie priamo z ulice, bez zvonice, a bez označenia na streche krížom, že je to chrám Boží...Keď nečakane prišla do evanjelického kostola alebo modlitebnice návšteva katolíckeho vyslanca, tento ak chcel, mohol pred všetkými vyspovedať evanjelického kňaza, a takto ho verejne vyskúšať, či vie prisluhovať sviatosť krstu svätého, kládol mu prekážky, od dôverných ľudí sa zasa potajomky vyzvedal, či sa v evanjelickej modlitebnici alebo kostole verejne nezvoní, ako sa duchovní správajú, a či sa pridŕžajú zákonov. O týchto, a ešte i iných uvedených opatreniach a zákonoch o evanjelikoch po roku 1731 vieme už i zo spomínania mnohých vtedajších našich kňazov a učiteľov, ktorí to iste nemali ľahké a predsa, ako sa tomu hovorí, našli spôsob, ako sa opatreniam a zákonom predsa vyhnú...

Petrovčania dlho po príchode spomínali, že čeľadní otcovia, ako boli Pucovský, Lipták, Labát a i iní, ked sa po roku 1764 od kráľovnej Márie Terézie nedostalo povolenie na stavbu nového kostolíka, namiesto už chátrajúceho, vybrali sa hľadať pravdu inam. Známe je, že nielen kostol nesmeli vystavať, ale katolícke vrchnosti im chceli zobrať aj milozvučný zvon, ktorý dovtedy zvolával evanjelikov do malého vetchého kostolíka. Za smelosť, že sa ním aj ďalej zvolávali k službám Božím, potrestali ich tak, že ich zavreli do pevnosti Bač..."

Korunovácia Márie Terézie sa konala v Prešporku –starší názov Bratislavy, Presburg. Dňa 20. júna 1741 vstúpila Mária Terézia s veľkou pompou do korunovačného mesta. 25. júna 1741 bola korunovaná za uhorskú kráľovnú v Dóme sv. Martina.

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

Náhodný obrázok

slovenske insitne umenie zo srbska

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články

urad

fotogaleria

cirkevna matrika

kalendar menin

mena

okienko

velka noc

pamatnicek

kucharka

kovacica

gjk

pocasie

autobus