Srbská pravoslávna cirkev a jej veriaci dnes oslavujú sviatok Cyrila a Metoda. V cirkevnom kalendári je označený červenými písmenami, čo znamená, že je sviatok prikazujúci. Už na budúci rok on môže byť aj štátnym sviatkom v Srbsku, keďže Ministerstvo kultúry a informovania dnes iniciovalo návrh, aby sa sviatok Cyrila a Metoda oslavoval ako Deň slovanskej písomnosti. Tak ho už oslavujú pravoslávne cirkvi v Rusku, Bulharsku, Macedónsku a Ukrajine, kým Česi a Slováci si týchto solúnskych bratov pripomínajú 5. júla. Trojdňovými oslavami, ktoré sa začali včera, Cyrila a Metoda si uctili aj v Združení spisovateľov Srbska. V prvý deň osláv v spolkových miestnostiach v Belehrade, usporiadali prezentáciu knihy Ľubomíra Feldeka Nasmejani otac v preklade Martina Prebudilu. Oslavy pokračujú ešte dnes a zajtra.
Predstavitelia slovanských veľvyslanectiev a Združenia spisovateľov Srbska dnes pred pomníkom Cyrila a Metoda v Belehrade (Foto: Dušica Milanović Marika)
Na včerajšej knižnej premiére o básnickej avantúre jedného z najznámejších súčasných slovenských spisovateľov hovoril predseda Združenia spisovateľov Srbska Radomir Andrić. Prihovoril sa i riaditeľ Slovenského vydavateľského centra Vladimír Valentík, prekladateľ Martin Prebudila a spisovateľ Miroslav Demák. Knihu vydalo Slovenské vydavateľské centrum z Báčskeho Petrovca a Združenie spisovateľov Srbska.
Spisovatelia Janika Vujinović, Dušica Milanović Marika a Martin Prebudila
Dni Cyrila a Metoda pokračovali dnes predpoludním v parku Cyrila a Metoda v Belehrade, kde k pomníku týchto vierozvestcov kvety položili veľvyslanci krajín, v ktorých solúnski bratia šírili slovanskú kultúru a písomníctvo a zanechali tak trvalú stopu. Pre Slovenskú republiku kvety položila slovenská veľvyslankyňa v Belehrade J.E. Dagmar Repčeková. Karavána spisovateľov sa v popoludňajších hodinách vydala do Kostolca a Kragujevca. Ešte zajtra účastníci podujatia,– spisovatelia z Ruska, Slovenska, Bulharska, Macedónska a zo Srbska, vystúpia na početných programoch v domoch kultúry, školách, chrámoch a kláštoroch Srbskej pravoslávnej cirkvi.
Katarína Pucovská
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)