V Belehrade, v Kultúrnom klube 4 SE Marina, včera otvorili výstavu "Slovenská grafika v Srbsku" na ktorej svoje grafické listy vystavuje 15 našich grafikov počnúc od Pavla Popa, Jozefa Klátika, Pavla Čániho, Michala Kiráľa, Martina Kizúra... až po naše najmladšie grafičky. Ide o diela, ktoré vznikali počas takmer pol storočie, odkedy sa grafikou začali zaoberať prví naši umelci. Na vernisáži sa prihovoril Boris Konček, tretí tajomník Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Belehrade, spisovateľ Martin Prebudila prečítal vlastnú báseň Biele ako farba a o výstave širšie hovoril kurátor Vladimír Valentík. Výstava predstavuje prvý pokus tohto druhu historicky zoradiť a prezentovať tento segment súčasného výtvarného umenia Slovákov v Srbsku. Spoluorganizátorom výstavy je Slovenský kultúrny klub z Báčskeho Petrovca a výstava potrvá do 30. júla 2022.
V Kysáči dnes štartoval Detský folklórny festival Zlatá brána. V predškolskej ustanovizni Lienka v podvečerných hodinách usporiadali vernisáž diel insitných maliarov, členov Umeleckého spolku Michala Geržu a v ZŠ Ľudovíta Štúra otvorili výstavu poštových známok filatelistov-mladežníkov – Spoznaj svet filatelie a s filateliou spoznaj svet. Ogranizátorom filatelistickej výstavy je KUS Vladimíra Mičátka a v organizácii Knižnice Michala Babinku otvorili výstavu detských výtvarných prác Zlatá brána. Vo večerných hodinách Na nádvorí ZŠ Ľudovíta Štúra, na zámku Zlatej brány bolo bábkové predstavenie Konôpka v predvedení členov Divadielka Galéria z Nového Mesta nad Váhom, Slovenská republika. Toto divadielko už zajtra 2. júla o 19.00 h bude hosťovať aj v Slovenskom vojvodinskom divadle v Báčskom Petrovci.
V Novom Sade sa 30. júna začal veľký umelecký maratón venovaný tretiemu výročiu úmrtia maliara Pavla Popa (1948 - 2019). Z desiatky plánovaných tohtoročných vernisáží, v prvý deň boli zorganizované dve: v galérii „Macut" na SPENSe a v galérii „Sezan Art" na ulici Petra Drapšina 39. V galérii „Macut" je vystavených 25 diel veľkých rozmerov 2 x 1,2 metra, ktoré sú omážom novosadského maliara veľkým umelcom, ktorí poznačili milénium. V galérii „Sezan Art" otvorená bola výstava grafík, ktoré Pavel Pop počas života venoval svojim priateľom a ktoré sú s osobným venovaním. Umelecký maratón bude pokračovať 14. júla v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov (ÚKVS).
V Paláci Srbska v Belehrade včera prebiehal ceremoniál pri príležitosti Vidovdanu spojený s inauguráciou prezidenta Srbska Aleksandara Vučića. Začal sa štátnou hymnou „Bože pravde" a pokračoval príhovorom Aleksandara Vučića, ktorý včerajším dňom začal svoj druhý prezidentský mandát. V druhej časti ceremoniálu prezident odovzdal zaslúžilým jednotlivcom a inštitúciám vidovdanské vyznamenania. Radom Karađorđeho hviezdy prvého stupňa vyznamenal aj Slovenskú evanjelickú a. v. cirkev (SEAVC) v Srbsku pri príležitosti storočnice jej osamostatnenia. Vyznamenanie prevzal Mgr. Jaroslav Javorník, PhD. biskup SEAVC v Srbsku.
Vidovdan je jedným z najväčších srbských sviatkov, ktorý slávi Srbská pravoslávna cirkev (15. júna podľa juliánskeho kalendára, 28. júna podľa gregoriánskeho kalendára) a tiež Bulharská pravoslávna cirkev. Osud srbského národa v mnohom súvisí práve s týmto pravoslávnym sviatkom. Vidovdan – starobylý sviatok svätého Vida, je to dátum mýtických rozmerov, synonymum veľkého utrpenia, ale aj víťazstiev a národných inšpirácií. Od bitky o Kosovo, cez prvú svetovú vojnu až dodnes zostal Vidovdan hlboko zakorenený v povedomí ľudí. Medzi Srbmi je známy ako Vidovdan a medzi Bulharmi Vidovden alebo Vidov deň. Význam Vidovdanu pre srbský ľud vyplýva z historických udalostí súvisiacich s týmto dátumom a najvýznamnejšou zo všetkých je Kosovský boj, smrť kniežaťa Lazara a pád tzv. Srbskej ríše. Hoci Srbi utrpeli porážku v boji o Kosovo, oslavujú bitku na Gazimestane ako svoje víťazstvo a každoročne si na Vidovdan pripomínajú veľkosť niekdajšej Srbskej ríše. Sviatok svätého Vida považujú za deň, kedy si pravoverné srbské vojsko zvolilo prijatie do kráľovstva nebeského pred pozemským víťazstvom. Od tejto chvíle sa pokladajú za nebeský národ. Vidovdan sa oslavuje dôstojne, pokojne, bez radosti.
Pred deväťdesiat rokmi 26. júna 1932 v Erdevíku sa narodil slovenský vojvodinský lingvista a dialektológ, vysokoškolský pedagóg Daniel Dudok. Keď chceme hovoriť o menách a priezviskách v našom prostredí, siahneme po knihe profesora Dr. Daniela Dudka Priezviská Slovákov v Juhoslávii, ktorú vydal roku 1999 v Novom Sade Spolok vojvodinských slovakistov. Na úvod k téme poznamenávame, že u Slovákov sa ujala dvojmenná úradná sústava osobných mien (krstné meno a priezvisko), ktorá sa u nás stala úradnou od čias rakúskeho cisára Jozefa II. (1780—1790). Keďže sa Slováci na územie dnešnej Vojvodiny začali sťahovať v polovici 18. storočia, vzácnym materiálom na skúmanie priezvisk sú cirkevné matriky. K nedožitým deväťdesiatinám autora uvádzame niekoľko zaujímavostí z tejto knihy.
Kultúrno-umelecký spolok Petrovská družina s takýmto názvom bol založený pred dvomi desaťročiami, roku 2001. No, dejiny tohto spolku ako inštitúcie s významným poslaním v našich osadách siahajú do roku 1891. Petrovčania sa vtedy začali organizovane stretávať s cieľom založiť si spevokol. No oficiálne povolenie na založenie Petrovského spevokolu bolo vydané až v roku 1901, keď úrady schválili stanovy spolku. Dovtedy však jeho členovia nesedeli so zloženými rukami, ale sa aktívne podieľali na tvorbe programov. Zo začiatku spievali iba muži, prevažne cirkevné piesne. Neskôr začali usporadúvať aj divadelné predstavenia a postupne sa ich činnosť rozrastala. https://slovackizavod.org.rs/sr/narodna-kultura/kulturno-umetnicka-drustva/kulturno-umetnicko-drustvo-petrovska-druzina-backi-petrovac/. Počas jestvovania svoje pomenovanie síce menili, ale ochota nikdy nechýbala. Tak sa podarilo zachovať spolok vyše 130 rokov. Oslavy 130-ročnice prebiehali v sobotu 25. júna 2022 v Slovenskom vojvodinskom divadle a fotograficky ich zaznamenal Juraj Spevák.
Po príhovoroch riaditeľa Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov Vladimíra Francistyho, šéfredaktorky Nového života Zdenky Valentovej Belićovej a predsedníčky Výboru pre kultúru NRSNM Anny Čapeľovej dnes predpoludním sa v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov v Novom Sade začalo 66. Literárne snemovanie. Jeho téma tentoraz bola Literatúra v neblahých časoch a venované bolo našim významným literátom, ktorí v tomto roku oslavujú svoje okrúhle životné jubileá: Jarmila Hodoličová (70), Miroslav Dudok (70) , Nebojša Kuzmanović (60) a Annamária Boldocká Grbićová (50) a pripomenuli sa i nedožité narodeniny Zlatka Klátika (100), Andreja Čipkára (90), Daniela Dudka (90), Michala Týra (80) a Jaroslava Supeka (70). Pred začiatkom snemovania udelená bola Cena Nového života, ktorú v tomto roku získal náš exilový spisovateľ žijúci v Kanade Daniel Pixiades. Cenu zdôvodnila predsedníčka komisie Katarína Pucovská, po čom riaditeľ Slovenského vydavateľského centra z Báčskeho Petrovca Vladimír Valentík oznámil, že práve včera tlačou vyšla najnovšia kniha Daniela Pixiadesa Smery a pobrežia – Eseje iných o mne zostavovateliek Zdenky Valentovej Belićovej a Smiljany Pixiadesovej. Následne sa laureát ceny Daniel Pixiades prihovoril prostredníctvom video snímku.
Slovenské národné slávnosti 2022 sa blížia a ich organizátori: Obec Báčsky Petrovec, Matica slovenská v Srbsku a Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny oficiálne zverejnili, že sa uskutočnia v druhý víkend v auguste, od 12. 08. do 14. 08. 2022. Annamária Boldocká Grbićová vo svojej knihe Provinčný weltschmerz (SVC Báčsky Petrovec 2021) v poslednej z deviatich esejí (na konci bič plieska) uvažuje o posolstve Slávností nášho slovenského života a slávnosti nášho národného charakteru. Konfrontuje roky 1919, 1990 a 2019 a rozjímajúc nad stým výročím Slovenských národných slávností pýta sa či sme ešte charakteroví a zápalistí, alebo tí, čo nás zapaľovali, už dávno zhoreli!? A konštatuje: Pominuli sa hodnoty a ich autori, postupne sa rozsýpajú reprezentanti, intelektuálna kritická masa, rozsýpa sa nám slovenčina, a spomienky obrazoborecky blednú. Národnosť starne, odchádza mládza. Odchádzajú potenciálni predáci ako odídenci od svojeti, kým hlúčik chamtivo berie, čo sa ešte dá. Pechoriacej sa, hlavne nesebakritickej perepúti nie je treba nič hodnotného, okrem materiálneho a upísať sa medzi neofeudálnu elitu! Stačí za priehršť forsírovania pretenzií a bratríčkovania sa s posluhovačmi politických a finančných štruktúr. Jeho výsosť malosť je u nás „navýsosť" spokojná. Upozorňuje, že "ak myslíš, si nepriateľ" a ľudia, ktorí predstavujú kritickú mienku, žijú v nepriateľskom ovzduší. Predátorsky sami seba ničíme. Škandalizujeme!
Tento rok sa do medzinárodnej súťaže v literárnej a výtvarnej tvorbe detí a žiakov pod názvom „Slovenské rozprávky z celého sveta IV" zapojilo spolu 29 škôl a centier z 13 krajín sveta. Téma súťaže bola: Moje najobľúbenejšie jedlo a z napísaných rozprávok ocenených účastníkov vznikla už štvrtá kniha. Súťaž prebiehala v kategórii prózy a poézie nižších a vyšších ročníkov základných škôl, tiež vo výtvarnej tvorbe a do tejto kategórie sa mohli zapojiť aj deti v predškolskom veku. Organizátorom súťaže je Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, Základná všeobecnovzdelávacia škola v Užhorode, Ukrajina a ISELA. Žiakom zo Srbska ocenenia odovzdali na Veľvyslanectve Slovenskej republiky v Belehrade. „Dvadsiatka ocenených detí si u nás na veľvyslanectve prevzala ocenenia Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR v medzinárodnej súťaži „Slovenské rozprávky z celého sveta". Ich víťazné literárne a umelecké práce boli publikované v rovnomennej knižnej publikácii. Pre žiakov I. a II. stupňa základných škôl s vyučovacím jazykom slovenským (z Báčskeho Petrovca, Hložian, Erdevíku, Aradáča a Pivnice) to bola zároveň príležitosť zoznámiť sa s fungovaním a úlohami veľvyslanectva," – uvádza sa to na facebookovej stránke slovenského zastupiteľského úradu v Srbsku.
Dejiny osamostatnenej Slovenskej evanjelickej a.v. cirkvi (SEAVC) v Srbsku sa začínali písať 27. 06. 1921, teda pred 101 rokmi. Vtedy vznikol slovenský dištrikt v Kráľovstve Srbov, Chorvátov a Slovincov, neskôr to už bola Slovenská evanjelická kresťanská cirkev a.v. v Kráľovstve Juhoslovanskom, potom Slovenská evanjelická a.v. cirkev v Juhoslávii a v súčasnosti sa menuje Slovenská evanjelická augsburského vyznania cirkev v Srbsku. Keďže vlaňajšie oslavy storočnice kvôli pandémii vystali, presunuté boli na tento rok a prebiehali dnes v evanjelickom kostole v Novom Sade za účasti štátnych predstaviteľov a najvyšších cirkevných hodnostárov, ako aj vysokých hostí z krajiny a zahraničia.
Vyšlo prvé číslo druhého ročníka Slovanského obzoru 1/2022, informačného spravodajcu Matice slovenskej z Martina pre slovanský svet a slovenské zahraničie. Ono prináša informačné príspevky zo Srbska, Česka, Chorvátska, Ruska, ale napríklad aj z Veľkej Británie. Na titulnej strane je spoločná snímka z rokovania predstaviteľov Archívu Vojvodiny z Nového Sadu, Matice slovenskej, Ústavu pamäti národa z Bratislavy a poslancov NR SR na Úrade vlády Slovenskej republiky vo februári 2022. Na stranách, ktoré prinášajú prehľad zo slovanského sveta, je text riaditeľa Archívu Vojvodiny Nebojšu Kuzmanovića o jeho aktivitách zameraných na zveľadenie srbsko-slovenských stykov. V rubrike Dejiny, v texte Martina Jarinkoviča sa možno dočítať o slovanskej vzájomnosti vo vzťahoch Slovenskej republiky a Kráľovstva Juhoslávie v rokoch 1939 – 1941. V tomto čísle si pripomínajú významných predstaviteľov Matice slovenskej, erudovaných odborníkov s presahom na slovensko-slovanské vzťahy, ktorí nás navždy opustili v rokoch 2020 a 2021, ale aj storočnicu narodenia Tibora Königa z Báčskeho Petrovca. O ňom a tiež o buste Adolfa Svätopluka Oswalda v Sriemskej Rači píše Katarína Pucovská. Časopis prináša aj informácie o činnosti Matice bunjevskej v Srbsku, so sídlom v Subotici, tiež o ich „šlingeri" ako o bunjevskom písme.
Jarné nôty prvýkrát zazneli pred štvrťstoročím 22. júna 1997. Bola vtedy nedeľa, sviatočný deň a skutočný sviatok hudby. Včera tiež bola nedeľa, sviatočný deň a tiež opravdivý sviatok hudby – Jarné nôty zazneli už 26.-krát. Matičiari petrovského miestneho odboru v čele s Katarínou Melegovou Melichovou sa pred 25 rokmi podujali organizovať festival vedomí, že tento žáner je zanedbaný a naši talentovaní mladí hudobníci odrastajú bez podpory širšieho spoločenstva. Krivdilo sa im, boli zatlačení akoby do kúta a keďže sa nemali kde predstaviť, málokto vedel o ich úspechu. Festival Jarné nôty postupne prerástol v jarný slávnostný zjazd našich mladých interpretov klasických hudobných žánrov, ktorý tentoraz predstavil dvadsiatich mladých hudobníkov. Početnému obecenstvu tak ponúkol možnosť zoznámiť sa na jednom mieste s našimi malými, väčšími, či dorastajúcimi hudobnými talentmi zo všetkých našich slovenských prostredí, ale aj s budúcimi hudobnými odborníkmi, ktorí sa školia, či zdokonaľujú na doktorandských štúdiách vysokých hudobných škôl.
Absolútnym víťazom 50. Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj je KOS Jednota Hložany. Jeho mladšia tanečná skupina obsadila prvé miesto v kategórii tancov a pre KOS Jednota Hložany získala Cenu a sošku NRSNM. Kultúrno osvetový spolok Jednota z Hložian je aj zakladateľom Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj..., najväčšej kultúrnej manifestácii Slovákov mimo územia Slovenskej republiky, ktorá každoročne zhromaždí zo tisíc účinkujúcich. Počas 50 festivalových ročníkov sa na tomto festivale obecenstvu predstavilo vyše 40000 ochotníkov, milovníkov slovenského folklóru a piesne. Na tohtoročnej jubilejnej päťdesiatej festivalovej edícii v kategórii speváckych skupín najúspešnejšia bola Dievčenská spevácka skupina Kreatívneho centra Kovačica a v kategórii orchestrov prvé miesto obsadil SKC P.J. Šafárika z Nového Sadu.
Veľvyslanca Slovenskej republiky v Srbsku J.E. Fedora Rosochu prijal vo štvrtok 16. júna 2022 najvyšší hodnostár Srbskej pravoslávnej cirkvi patriarcha Porfirije, ktorý v predchádzajúci deň prijal aj vysokú delegáciu Slovenskej evanjelickej a.v. cirkvi (SEAVC) v Srbsku vedenú d.p. Jaroslavom Javorníkom, biskupom SEAVC. V oboch prípadoch stretnutie prebiehalo v srdečnom ovzduší a účastníci rozhovorov sa zhodli, že je nanajvýš dôležité, aby sa medzi oboma národmi naďalej pestovali a rozvíjali úprimné priateľské vzťahy. Na oboch stretnutiach sa zúčastnil aj episkop marčanski Sava, vedúci kabinetu srbského patriarchu. Patriarcha v srdečnom a priateľskom rozhovore zdôraznil, že vzťahy medzi Srbskou pravoslávnou cirkvou a Slovenskou evanjelickou cirkvou a.v. sú tradične dobré, čo sa odzrkadľuje v úspešnej spolupráci v mnohých otázkach a sú príkladom toho, ako kresťania majú, bez ohľadu na to, do ktorej cirkvi sa hlásia, v každodenných problémoch a výzvach si byť oporou a navzájom sa podporovať. Uvádza sa to na oficiálnej stránke Srbskej pravoslávnej cirkvi http://www.spc.rs/.
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)