|
|
| Sunday, 15 July 2012 | |||||||
|
Deň Kulpína
V miestnostiach Poľnohospodárskeho múzea v Kulpíne dnes prebiehala priliehavá slávnosť pri príležitosti osláv Dňa Kulpína. V rámci programu sa najprv uskutočnilo slávnostné zasadnutie Rady Miestneho spoločenstva (MS) a združenia Klubu Kulpínčanov. V mene MS prítomných pozdravil dedinský richtár Miroslav Čeman a v mene Klubu Kulpínčanov predseda tohto združenia Pavel Zima. Ústredná časť programu bola venovaná životu a dielu doktora Milana Hodžu a po programe odhalili i bustu tohto významného slovenského štátnika, politika a publicistu.
V parku pred kaštieľom Dunjerskovcov, v takzvanej alei velikánov odhalili bustu M. Hodžu
Premietaný bol i dokumentárny film z produkcie Rádio-televízie Nový Sad z roku 1990, autorom ktorého je Jaroslav Miklovic, o voľbách z roku 1905, na ktorých bol Milan Hodža zvolený za poslanca uhorského snemu za volebný okres Kulpín.
Neskôr bol Hodža aj úradujúcim prezidentom Česko-slovenskej republiky, jedenástym predsedom vlády Česko-Slovenska a viackrát ministrom. O tomto významnom slovenskom politikovi hovoril doktor Samuel Čelovský.
V druhej časti programu Spolok kulpínskych žien otvoril ďalšiu výstavu, o ktorej najprv hovorila predsedníčka Spolku Katarína Zorňanová a výstavu otvorila Viera Dorčová – Babiaková.
Organizátorom podujatia bolo kulpínske miestne spoločenstvo, Klub Kulpínčanov a Spolok kulpínskych žien.
Katarína Pucovská
Powered by !JoomlaComment 3.26
3.26 Copyright (C) 2008 Compojoom.com / Copyright (C) 2007 Alain Georgette / Copyright (C) 2006 Frantisek Hliva. All rights reserved." |
|||||||
|
Jedlo pre ľudí sú nebesá.
Čínske porekadlo
|
|
Na gynekológii:
- Slečna, nech sa páči, vyzlečte sa.
- A kam si mám dať šaty?
- Hneď tu, vedľa mojich.
|
| Úhrne: 8 Členov: 0 / Hostí: 8 |
| Žiadni registrovaní uživatelia online |
| 53 registrovaných |
| 0 dnes |
| 0 včera |
| 0 tohto týždňa |
| 0 tohto mesiaca |
|
Ako vonia príroda...
Všetci sa hrozne ponáhľame. A večer zistíme, že sme zase toho veľa nestihli. Frustrovaní ľahneme a zaspíme spánkom nepokojných. Cez sms si vyznávame lásku, komunikujeme cez chat a do očí si nemáme čo povedať. Namiesto zábavy - stres. Stále kontrolujeme mobil, či nám niekto nevolal. Prestávame si vážiť krásne veci, kvôli ktorým sa oplatí žiť.
Trápia nás účty, kariéra. V schránkach sa nám hromadia maily, lebo "nemáme čas“ odpísať, na polici sa kopia knihy, lebo "nemáme čas“ čítať, nevieme ako vonia príroda, lebo "nemáme čas“ si k nej privoňať. Ale dokedy to vydržíme?
Pekný deň... a spomaľte... žijete len raz... a veľmi krátko.
|