|
|
| Sunday, 22 January 2012 | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Kulpín – priezviská
Prepracované a doplnené – píše Ján Kulík
I keď je Kulpín od Petrovca vzdialený len asi 4 -5 km. (od kostola, ku kostolu), predsa v tých dobrých zašlých časoch to bolo, akoby na druhom svete. Komunikácie neboli na dnešnej úrovni a to sa odrážalo aj na mentalite občanov, ba aj v odtienkoch kroja. Kulpínske dievky (tam patrí aj moja manželka), zásadne si neviazali šatku, ale nosili vrkoč, nad čím sa Petrovčanky až zhrážali. Rovno pri kanálskom moste bola slávna Vidova čárda. Tam sa hýrilo a tam bývali aj krásne mládenecké bitky. Z mosta sa hádzalo do kanála, aby hlavy ochladili.
Keď si
povedal priezvisko, hneď každý vedel, či si „domáci“, alebo „cezpoľný“ a
toho poľa medzi Petrovcom a Kulpínom bolo sotva na dva kilometre.
Ku
„miešaniu“ krvi vždy dochádzalo. Od najstarších čias, od prvých dní
osídlenia sa, avšak medzivojnové roky zaznamenávajú väčšie „miešanie“ a
povojnové roky, až pravú riavu, takže dnes v Kulpíne nájdete aj
„tradičné“ petrovské, hložianske, selenčské, kysáčske... priezviská.
Snažili sme sa sem zhrnúť všetkých, ale aj pri najlepšej vôli, určite
nám niekto vystal. Nezazlievajte nám. Manželka a ja sme už predsa vyše
40 rokov mimo tohto prostredia a „zabudli“ sme na mnohé veci a naším
odchodom, predsa kolotoč žitia sa nezastavil. Ako plynie čas, tak plynú
aj spomienky a na detstvo v tých chotároch si len spomíname. Milé
spomienky na mladosť. Kým sme sa hnali za peniazom, na spomienky nebolo
času. Mnohé veci nám vyfúkal vietor južnej pologule a ten je tu, verte
mi, neustavičný. Tempo žitia bolo prudké. Na „maznanie sa“, nebolo času a
ani vôle. Buď žiješ v tejto realite, alebo potonieš. Na dvoch
stoličkách sedieť nemôžeš. Teraz, keď nám prišli roky predvečeria, roky
„nepokojného kľudu“, zavše sa poprechádzame uličkami mladosti a z hĺbok
pamäti vykopávame dávne spomienky na detstvo, školské roky, na mladosť,
na roky krásy žitia. Manželka sa celé dva týždne „prechádzala“ Kulpínom.
S Kulpínom líhala a s ním aj vstávala. Až niekoľko ráz cez noc vstávala
a do zoznamu pripisovala nové priezviská. Snažila sa, ale určite sa na
všetkých nespamätala. Prepáčte nám.
Powered by !JoomlaComment 3.26
3.26 Copyright (C) 2008 Compojoom.com / Copyright (C) 2007 Alain Georgette / Copyright (C) 2006 Frantisek Hliva. All rights reserved." |
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Detské výroky
- Muži u nás sa môžu zosobášiť iba s jednou ženou. Tomu sa hovorí monotónia.
- Neviem koľko mám rokov, lebo sa to stále mení.
- Veľmi som sa zľakol, keď nám mamička ochorela, lebo som myslel, že otec nám bude variť.
- Keď babku bolia zuby, jednoducho ich dá do pohára.
- Zoo je super miesto. Možno tam vidieť aj také zvieratá, ktoré ani neexistujú.
- Nie som pokrstený, ale zaočkovaný som.
- Lekári vravia, že najhoršie sú smrteľné choroby
- Aby to bolo dobré, sestričky v nemocnici musia byť sterilné.
- Ja už nemám babičku: zasadili sme ju v cintoríne.
- Babička je tlstá preto, lebo je plná lásky.
|