|
|
| Monday, 18 June 2012 | |||||||
|
Putá zeme
„Keď sa Matica slovenská v Srbsku (MSS) rozhodla založiť edíciu Matičné súzvuky mala na zreteli i priam poľutovaniahodnú skutočnosť, že naše slovenské vojvodinské etnikum má v nejednom ohľade macošský vzťah k vlastným kultúrnym hodnotám a dokonca až podceňovačný postoj vôči vlastným umelcom a hodnotám.“ – zdôraznil zostavovateľ antológie rurálnej prózy Putá zeme Samuel Boldocký na dnešnej prezentácii tejto bezpochyby vzácnej knižky, ktorú podporil Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) a vydala MSS.
Katarína Melegová-Melichová odovzdáva Samuelovi Boldockému autorské výtlačky
Prezentácia antológie Putá zeme sa uskutočnila dnes večer v Dome Matice
slovenskej Ľudovíta Mišíka v Petrovci v organizácii MOMS Petrovec.
Napriek tropickej teplote a dusnému večeru, priestor v matičnom ústredí
bol primalý pre všetkých záujemcov o knižku.
Prítomných pozdravila predsedníčka MSS Katarína Melegová – Melichová a
po nej nasledoval príhovor zostavovateľa. Texty Miroslava Kriváka: Tá
dcéra neposlušná, Pavla Grňu: Starena a nedeľa, Jána Labátha: Pohľadnice
z talianska, Viery Benkovej: Tuhý ľak a Jána Čajaka ml.:Báťa Odriš
Pazúrik predniesli Miroslav Babiak, Miluška Anušiaková – Majerová,
Rastislav Labáth a Katarína Melegová – Melichová.
Na večierku bol prítomný aj jeden zo spisovateľov zaradených do antológie Pavel Grňa
Text Pavla Grňu Starena a nedeľa prečítala Miluška Anušiaková – Majerová
Trio
RAJ z Hložian za hudobného sprievodu Ivana Galamboša trefným výberom
pôvodných slovenských piesní a krásnym prednesom spríjemnil večer
Putá zeme - Faksimile zadnej a prednej obálky knihy
„Nadchádzajú časy, keď sa s ľútosťou budeme okolo seba ohliadať, aby sme
videli, kde je dedina, ale ju neuvidíme. Keď kúsok konopniska bude
vzácnejším, ale iba v boľavej spomienke, ako kusisko tenisového
trávnika. Takisto bezpochyby prídu časy, keď nám všetko to, čo bolo o
dedine v dobrej vôli a autenticky napísané, bude znieť ako poézia.“ –
zostavovateľ knižky si namiesto doslovu k výberu zvolil úryvok z
esejistického textu Aby napokon nebolo smädu nášho barda Paľa
Bohuša, v ktorom on priam vizionársky predpovedá nevyhnutnosť návratu
človeka k prírode, s ktorou je navždy spojený silným putom zeme.
Katarína Pucovská
Powered by !JoomlaComment 3.26
3.26 Copyright (C) 2008 Compojoom.com / Copyright (C) 2007 Alain Georgette / Copyright (C) 2006 Frantisek Hliva. All rights reserved." |
|||||||
|
Zvieratá sa pasú, človek je, ale iba duchaplný človek vie jesť.
Brillat – Savarin
|
|
Dvaja kamaráti sa dohodnú, že vykradnú banku. Keď otvárajú trezor, nájdu len vanilkové pudingy a tak ich začnú jesť. Na druhý deň sa na titulnej strane novín objaví nadpis: 'Neznámi páchatelia vykradli spermobanku'
|
| Úhrne: 10 Členov: 0 / Hostí: 10 |
| Žiadni registrovaní uživatelia online |
| 53 registrovaných |
| 0 dnes |
| 0 včera |
| 0 tohto týždňa |
| 0 tohto mesiaca |
|
Ako vonia príroda...
Všetci sa hrozne ponáhľame. A večer zistíme, že sme zase toho veľa nestihli. Frustrovaní ľahneme a zaspíme spánkom nepokojných. Cez sms si vyznávame lásku, komunikujeme cez chat a do očí si nemáme čo povedať. Namiesto zábavy - stres. Stále kontrolujeme mobil, či nám niekto nevolal. Prestávame si vážiť krásne veci, kvôli ktorým sa oplatí žiť.
Trápia nás účty, kariéra. V schránkach sa nám hromadia maily, lebo "nemáme čas“ odpísať, na polici sa kopia knihy, lebo "nemáme čas“ čítať, nevieme ako vonia príroda, lebo "nemáme čas“ si k nej privoňať. Ale dokedy to vydržíme?
Pekný deň... a spomaľte... žijete len raz... a veľmi krátko.
|