|
|
| Wednesday, 08 August 2012 | |||||||
|
Z matkinho náručia/Z matičného náručia
Tradičný slávnosťový galakoncert najúspešnejších vojvodinských slovenských folklórnych súborov prebiehal v sobotu na ihriskách ZŠ Jána Čajaka a na ňom vystúpili Hložančania, Kulpínčania, Petrovčania, Pazovčania, Kysáčania, Novosadčania ako aj SUS Krajan – Vojvodina, orchester komorného zboru Zvony zo Selenče a sólistka Marína Zahorcová. Program sa niesol v znamení 80. výročia založenia Matice slovenskej v Juhoslávii, dnes Matice slovenskej v Srbsku (MSS).
Foto Ondrej Miháľ
Predsedníčka
MSS Katarína Melegová-Melichová ako aj veľvyslanec SR v Belehrade Ján
Varšo vyjadrili úctu všetkým tým, čo pestujú a rozvíjajú slovenský
jazyk, kultúru a tradíciu...
Staršia skupina KUS Jednota z Hložian zatancovala tanec Mamko moja
KIS Kysáč, ženská spevácka skupina
KUS Zvolen Kulpín: Keď som išou od milej
Orchester Komorného zboru Zvony zo Selenče
KUS Petrovská družina: Zamiluvau som si diovča
Víťazka tohtoročného pivnického festivalu Marína Zahorcová z Hložian
SKC P. J. Šafárika z Nového Sadu, ženská spevácka skupina
SUS Krajan – Vojvodina: Nebola som veselá
Mladšia skupina KUS Jednota z Hložian: choreografia Na Dunaji šaty prali
SKUS hrdinu Janka Čmelíka Neďaleko od Vojky je Pazova
SKUS hrdinu Janka Čmelíka, ženská spevácka skupina
Moderátori programu: Viera Dorčová-Babiaková a Rastislav Labáth
Scenár programu vypracoval Ján Slávik a spolu s Tatianou
Krivákovou-Amidžićovou podpisoval aj réžiu. Scénografia: Olja Tordayová,
zvuk Ján Lomen.
Text Katarína Pucovská
Foto Ondrej Miháľ
Powered by !JoomlaComment 3.26
3.26 Copyright (C) 2008 Compojoom.com / Copyright (C) 2007 Alain Georgette / Copyright (C) 2006 Frantisek Hliva. All rights reserved." |
|||||||
|
Koľko ľudí, toľko chutí.
|
|
Aká samovražda muža je najspoľahlivejšia? Keď skočí z výšky svojho ega na úroveň svojho IQ.
|
| Úhrne: 7 Členov: 0 / Hostí: 7 |
| Žiadni registrovaní uživatelia online |
| 53 registrovaných |
| 0 dnes |
| 0 včera |
| 0 tohto týždňa |
| 0 tohto mesiaca |
|
Ako vonia príroda...
Všetci sa hrozne ponáhľame. A večer zistíme, že sme zase toho veľa nestihli. Frustrovaní ľahneme a zaspíme spánkom nepokojných. Cez sms si vyznávame lásku, komunikujeme cez chat a do očí si nemáme čo povedať. Namiesto zábavy - stres. Stále kontrolujeme mobil, či nám niekto nevolal. Prestávame si vážiť krásne veci, kvôli ktorým sa oplatí žiť.
Trápia nás účty, kariéra. V schránkach sa nám hromadia maily, lebo "nemáme čas“ odpísať, na polici sa kopia knihy, lebo "nemáme čas“ čítať, nevieme ako vonia príroda, lebo "nemáme čas“ si k nej privoňať. Ale dokedy to vydržíme?
Pekný deň... a spomaľte... žijete len raz... a veľmi krátko.
|