|
|
| Sunday, 12 February 2012 | |||||||||||||||||||||||||||||||
|
Zomrel popredný literárny vedec prof. PhDr. Andrej Červeňák, DrSc.
Prof. PhDr. Andrej Červeňák, DrSc. (22. 5. 1932, Šarišský Štiavnik – 11. 2. 2012, Nitra), popredný literárny vedec, rusista, komparatista, semiotik, autor a editor početných odborných publikácií, organizátor dôležitých slovenských i medzinárodných kultúrnych podujatí, člen predstavenstva Spolku slovenských spisovateľov a tajomník odbočky SSS v Nitre. Držiteľ Pocty Alexandra Matušku, ktorú mu udelil minister kultúry SR (1997), Radu Alexandra Sergejeviča Puškina, ktorým ho vyznamenal prezident Ruskej federácie (2000) a Radu Ľudovíta Štúra, ktorým ho dekoroval prezident SR (2002).
Andrej Červeňák absolvoval slovenčinu a ruštinu na Filozofickej fakulte
Univerzity Komenského v Bratislave. Prednášal na Vysokej škole
pedagogickej, neskôr na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v
Prešove. Pre politické postoje k udalostiam v roku 1968 musel z fakulty
odísť a pracoval ako lektor divadiel v Prešove a v Košiciach. Od roku
1977 bol opäť vysokoškolským pedagógom, pôsobil na Univerzite
Konštantína Filozofa v Nitre, kde usporadúval vedecké konferencie o
spisovateľoch, vydával Almanach Nitra a venoval sa ďalším literárnym
aktivitám.
Systematicky rozvíjal vlastné teoretické východiská, ktoré objavným
spôsobom po prvý raz verejne prezentoval už pred tromi desaťročiami v
rámci prevratnej esteticko-antropologickej koncepcie výskumu literatúry.
Celosvetový vývoj medzičasom potvrdil opodstatnenosť a naliehavosť
zvoleného filozoficko-metodologického prístupu nielen v rýdzo
umeleckých, ale doslova v globálnych kontextoch.
Andrej
Červeňák neúnavným priekopníctvom a permanentným hľadačstvom sústavne
prispieval k prekonaniu sociologizujúcich obmedzení v chápaní literárnej
tvorby a k vyvolaniu zvýšeného záujmu literárnej vedy o biologické a
duchovné konštanty človeka.
Jeho
autorský prístup charakterizuje rozvetvené interdisciplinárne bádateľské
inštrumentárium opierajúce sa o prenikavú reflexiu problémov umeleckej
ontológie, gnozeológie a recepcie, o hlboké poznanie divergencií a
konvergencií procesov vedeckého a umeleckého myslenia, o analýzu
kľúčových fenoménov vrcholných kreatívnych výkonov svetovej, ruskej a
slovenskej proveniencie, o komparáciu signifikantných artefaktov v
najširších historických, medzinárodných a regionálnych reláciách.
Autor podnetne dospel k pozoruhodnému posunu od skúmania dejinne
uzavretých a hodnotovo relatívne ustálených etáp civilizačného,
kultúrneho a literárneho vývoja k odvážnemu nastoleniu paralel s
najaktuálnejším prúdením súčasnej slovenskej literárnej kreativity.
Jednotlivé diela Andreja Červeňáka sú významnými príspevkami k
programovému rozkrývaniu súvislostí, ktoré nám umožňujú vnímať organické
spojenie unikátnych a univerzálnych myšlienkových pohybov na pozadí
skúmania stále živých ozvien, vibrácií, mutácií, emanácií a impulzov
literárnej tvorby.
Z
Červeňákových originálnych postrehov a pohľadov vyplýva pre individuálne
autorské modelovanie ďalšieho autonómneho vývinu slovenskej národnej
literatúry veľa podnetných zistení, pričom v zložitom umeleckom teréne
plasticky zobrazuje smer ku skutočnej svetovosti – vedúci nie cez
povrchné napodobňovanie a mechanické imitovanie pominuteľných a
prechodných módnych vĺn, ale naopak cez rozozvučanie hlbinných membrán
vlastnej prirodzenosti, ktorá je v našom prípade nemysliteľná bez
slovanského kontextu.
Je
autorom 27 samostatných literárnovedných knižných publikácií zásadného
významu, vedeckým garantom 25 vedeckých seminárov a vydaní 25 zborníkov
venovaných slovenským spisovateľom, hlavným editorom 10 ročníkov
Almanachu Nitra a spolutvorcom mnohých ďalších medzinárodne
rešpektovaných knižných projektov.
V rámci
edície Život a dielo od roku 1992 vydal zborníky príspevkov z
konferencií dedikovaných popredným zjavom modernej slovenskej
literatúry. Ide o tvorbu Pavla Straussa, Ladislava Ťažkého, Milana
Ferka, Svetloslava Veigla, Jána Števčeka, Vladimíra Mináča, Milana
Rúfusa, Andreja Chudobu, Vincenta Šikulu, Jána Chryzostoma Korca,
Osvalda Zahradníka, Petra Jaroša, troch dolnozemských autorov z
vtedajšej Juhoslávie, Maďarska a Rumunska (Víťazoslava Hronca, Gregora
Papučeka a Ondreja Štefanka), Jána Tužinského, Petra Libu, Štefana
Moravčíka, Andreja Červeňáka, Viliama Turčányho, Rudolfa Schustera,
Pavla Janíka, Laca Zrubca, Pavla Hudíka, Maríny Čeretkovej-Gállovej,
Jána Lenča a Jozefa Boba. V edícii vyšli aj bilančné publikácie Andreja
Červeňáka Desať statí o slovenskej literatúre (1998), Dvadsať statí o
slovenskej literatúre (2004), Tridsať statí o slovenskej literatúre
(2007), Štyridsať statí o slovenskej literatúre (2010), Život v
literatúre s podtitulom Môj album (2010).
Legendárny literárny vedec a rusista sa odlišoval od iných slovenských
bádateľov inojazyčných literatúr nielen intelektuálnou prenikavosťou a
faktografickou spoľahlivosťou, ale aj schopnosťou skúmať slovenské a
ruské literárne diela v ich vzájomných kreatívnych kontextoch a
gnozeologických súvislostiach. Andrej Červeňák zároveň symbolizuje
historický zlom a odklon od sociologicky orientovanej percepcie
literárnych fenoménov a predstavuje výnimočný kvalitatívny skok
spočívajúci v rozpracovaní spomínanej esteticko-antropologickej
koncepcie literatúry.
Česť jeho pamiatke!
Mgr. art. PAVOL JANÍK. PhD.
tajomník Spolku slovenských spisovateľov šéfredaktor časopisu Spolku slovenských spisovateľov Literárny týždenník
Powered by !JoomlaComment 3.26
3.26 Copyright (C) 2008 Compojoom.com / Copyright (C) 2007 Alain Georgette / Copyright (C) 2006 Frantisek Hliva. All rights reserved." |
|||||||||||||||||||||||||||||||
|
Detské výroky
- Muži u nás sa môžu zosobášiť iba s jednou ženou. Tomu sa hovorí monotónia.
- Neviem koľko mám rokov, lebo sa to stále mení.
- Veľmi som sa zľakol, keď nám mamička ochorela, lebo som myslel, že otec nám bude variť.
- Keď babku bolia zuby, jednoducho ich dá do pohára.
- Zoo je super miesto. Možno tam vidieť aj také zvieratá, ktoré ani neexistujú.
- Nie som pokrstený, ale zaočkovaný som.
- Lekári vravia, že najhoršie sú smrteľné choroby
- Aby to bolo dobré, sestričky v nemocnici musia byť sterilné.
- Ja už nemám babičku: zasadili sme ju v cintoríne.
- Babička je tlstá preto, lebo je plná lásky.
|