Ján Koniarek - 140 rokov narodenia

Ján Koniarek (* 30. január 1878, Voderady – † 4. máj 1952, Trnava) bol slovenský sochár, jeden zo zakladateľov novodobej slovenskej plastiky. V Srbsku žil a pôsobil v rokoch 1906 až 1914, najprv dva roky pracoval v Čačku, kde bol pedagógom a ďalších šesť rokov bol portrétistom kráľovského dvora v Belehrade. Slovenská pošta v roku 2012 vydala poštovú známku „Spoločné vydanie so Srbskom: Ján Koniarek (1878 – 1952)" v nominálnej hodnote 1,20 €. Aj pri tej príležitosti sa uznalo, že Koniarek je významný umelec - slovenský, srbský, európsky.

 

Motívom známky je bronzová „Busta Jána Krstiteľa", ktorú Ján Koniarek vytvoril počas svojho pobytu v Srbsku pred Prvou svetovou vojnou

 

Motívom známky je bronzová „Busta Jána Krstiteľa", ktorú Ján Koniarek vytvoril počas svojho pobytu v Srbsku pred Prvou svetovou vojnou

 

O spoločnej slovensko-srbskej poštovej známke viac TU: http://www.kulpin.net/archiv/22-aktuality/aktuality/4534-spolona-slovensko--srbska-potova-znamka

V rokoch 1902 - 1904 Koniarek dokončil svoje štúdiá na akadémii v Mníchove. Tam sa spoznal s rovnako zmýšľajúcimi umelcami zo Srbska. Tí mu vybavili oficiálne pozvanie na pobyt od srbského ministra kultúry. Ako pedagóg učil deti kreslenie v Čačaku a zakrátko už pôsobil v Belehrade, kde vytvoril, vystavoval a sčasti realizoval mnohé diela, najmä pre panovnícky rod Karađorđevićovcov. Ako konštatuje srbský historik umenia Uglješa Rajčević v štúdii Šľachetné posrbštenie Jána Koniarka, umelec tu používal meno Jovan alebo Janko Konjarek, aj Koniarik. Za osem rokov pobytu v Srbsku podarilo sa mu ako učiteľovi umenia vzdelávať srbské deti , ale aj vytvoriť významné sochárske dielo, ktoré je do dnešných čias súčasťou srbského umenia, a tiež zúčastniť sa bojov za slobodu Srbska...

Belehradský kritik si všimol sochárovu citlivosť: „Hlina v jeho rukách ožíva a cítime, že keď z tejto mŕtvej zmesi vzniká forma, trhá umelcovo srdce." Z tohto obdobia sú známe jeho plastiky Kosec, Rozsievač, hlava Jána Krstiteľa, Posledný dych a desiatky ďalších, ktoré zdobia múzeum v Belehrade...

Koniarkov sochársky rozlet a sľubnú kariéru prerušili balkánske vojny proti Turecku v rokoch 1912 a 1913. Zo solidarity a spolupatričnosti narukoval do srbskej armády, slovenské úrady ho preto obvinili zo špionáže a usvedčili ho zo spoločenských stykov s členmi belehradskej vlády. V Bratislave ho uväznili.

Jeho ateliér v Dušanovej ulici v Belehrade bol vojnou zničený a vydrancovaný, čím vyšla navnivoč aj jeho dlhoročná práca... Mnohé diela a návrhy vyšli navnivoč. Veľké sochárske diela, akými mali byť Pomník Junák Sinđelić, Studňa Čukur-Česma a fontána Srbská víla sa nerealizovali. Text Emila Semanca zverejnili Slovenské národné noviny a celý článok si možno prečítať TU: http://snn.sk/news/sochara-jana-koniarka-oznacovali-za-oficialneho-portretistu-andreja-hlinku/

V Belehrade spodobil členov kráľovskej rodiny, členov vlády, mnohých umelcov a priateľov. Diela, ktoré predstavil na výstavách, vzbudili pozornosť verejnosti aj výtvarných odborníkov.

Z dobových kritík na deväť diel vystavených v Belehrade v roku 1908 citujem z textu historika dejín umenia Božidara Nikolajeviča: „Jovan Koniarik, pôvodom Slovák a gymnaziálny učiteľ kreslenia v Čačaku, odniesol si z tejto výstavy palmu. Je pravý umelec stvorený Bohom s hlbokými citmi a mimoriadnou technikou, píše Bohumil Chmelík a celý text si možno prečítať TU: http://www.trnavskyhlas.sk/c/6795-sochar-jan-koniarek-bol-to-pravy-umelec-stvoreny-bohom.htm

Ján Koniarek tvoril sochárske diela na témy národné a náboženské, ale aj témy všeľudské. Tie ho zaradili medzi umelcov, ktorí snímajú biedy sveta do svojej tvorby. V balkánskej vojne (1912 – 1913) ako dobrovoľník bojoval za slobodu srbského národa a za svoju odvahu bol vyznamenaný.

Keď sa svetová vojna skončila, dostal pozvanie na návrat do Srbska, ale vrátil sa do slobodnej vlasti. Rozhodol sa položiť základy národného slovenského sochárstva.

 

Katarína Pucovská