Archív

Dr. Juraj Guča, veľký človek a humanista

Dr. Juraj Guča (1876 – 1964) sa narodil 29. júna 1876 v Báčskom Petrovci, kde zakončil aj základnú školu. Nižšie triedy evanjelického gymnázia, nemecko-slovenského, absolvoval v Novom Vrbasi a vyššie v Sarvaši v Maďarsku. V Budapešti ukončil medicínsku fakultu, a tam sa zoznámil s mnohými ďalšími slovanskými študentmi a stal sa oduševneným panslavistom. Aj to bolo dôvodom jeho odchodu do zámoria. Za slovanstvo však stále bojoval. O tomto veľkom humanistovi, slovensko-americkom lekárovi, dobrovoľníkovi v srbskom vojsku v I. sv. vojne a účastníkovi II. sv. vojny Miestny odbor Matice slovenskej v Báčskom Petrovci v roku 2018 vydal knihu pod názvom Dr. Juraj Guča, veľký človek a humanista autorov Milana S. Breberinu a Nemanju M. Breberinu, v preklade Kataríny Melegovej Melichovej. Kniha vyšla v edícii Z našej minulosti ako 1. zväzok.

 

Dr. Juraj Guča, veľký človek a humanista

 

Dr. Juraj Guča, veľký človek a humanista

 

Dr. Juraj Guča, veľký človek a humanista

 

Dr. Juraj Guča, veľký človek a humanista

 

Dr. Juraj Guča, veľký človek a humanista

 

Na prezentácii knihy, ktorá prebiehala v ústredí Matice slovenskej v Báčskom Petrovci prítomných privítala predsedníčka MOMS Báčsky Petrovec Katarína Melegová Melichová. O tomto lekárovi, nanajvýš zaujímavej a významnej osobnosti našich a svetových dejín, hovoril recenzent Jaroslav Čiep a o práci prof. Dr. Milana Breberinu sa zmienili aj jeho kolegovia, prof. Ilija Petrović, historik a publicista a Dr. Vladimir Sakač, predseda Vedeckej spoločnosti pre dejiny zdravotníckej kultúry Vojvodiny. Úvodník v knihe napísal prim. Dr. Miroslav Miháľ, chirurg onkológ.

Prof. Dr. Milan Breberina sa poďakoval všetkým, ktorí mu pomáhali v práci a predovšetkým spisovateľke Viere Benkovej, ktorá mu poskytla časť spracovaného materiálu, ako aj fotografie. V. Benková a Igor Furdík sa na záver zmienili o veľkom prínose tejto publikácie.

V hudobných predeloch vystúpil mladý huslista Martin Ján Javorník a komorný zbor Musica viva pod vedením Marieny Stankovićovej Krivákovej a texty z knihy čítal Miroslav Babiak. Medzi vzácnymi hosťami bol i PhDr. Peter Prochácka, podpredseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, ktorý finančne podporil vydanie knihy.

 

Dr. Juraj Guča, veľký človek a humanista

 

Dr. Juraj Guča, veľký človek a humanista

 

Dr. Juraj Guča, veľký človek a humanista

 

Dr. Juraj Guča, veľký človek a humanista

 

Dr. Juraj Guča, veľký človek a humanista

 

Juraj Guča, ako mladý vzdelanec, bol rozčarovaný všeobecnou maďarizáciou a preto odchádza do Spojených štátov amerických a roku 1908 v Chicagu začal pracovať ako lekár. O šesť rokov neskôr v New Yorku zorganizoval mobilnú nemocnicu a spolu s ďalšími štyrmi lekármi, tromi ošetrovateľkami, tromi lekárskymi pomocníkmi a jednou kuchárkou sa vydali pomáhať bratom Srbom do Solúna.

Roku 1916 J. Guča cestoval parníkom Brindisi, ktorý stroskotal a v ktorom zahynulo zo 400 dobrovoľníkov zo zámoria. On a zdravotná sestra Mária Lamošová boli medzi tými málopočetnými, ktorí sa zachránili.
V Gevgelii pracovali v improvizovanej nemocnici, ktorej kapacita bola 200 a neskôr až 1000 lôžok. Bola to prvá „národná" nemocnica, v ktorej vypomáhalo aj 80 zajatých Čechov (učiteľov, profesorov, inžinierov a lekárnikov). Doktorovi Gučovi v práci pomáhala aj manželka Selma, ktorá bola veľmi obľúbená a ktorú pomenovali gevgelijská sestrička. Ona sa však tam nakazila epidemickým škvrnitým týfusom, následkom čoho aj umrela. Doktor Guča, ktorý bol aj sám nainfikovaný tífusom, neskôr úspešne zastavil epidémiu tohto ochorenia, ktoré sa bolo veľmi rozšírilo v celej Metóchii a aj v Srbsku.

Roku 1938 vo veku 62 rokov sa doktor Guča rozhodol vrátiť do rodiska. Očakával, že v Báčskom Petrovci bude môcť pracovať ako lekár, čo mu však z neznámych dôvodov nebolo dovolené. Ako lekár dobrovoľník sa preto prihlásil do XIV. Vojvodinskej (slovenskej) údernej brigády a účinkoval vo viacerých bojoch. Napriek tomu mu ako „Američanovi" po vojne odňali rodičovský dom a keďže nemal na živobytie a ani kde bývať vrátil sa do USA, kde 30. apríla 1964 umrel a pochovaný je v Chicagu.

 

Katarína Pucovská

 

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť
SEM VNESTE TEXT Z OBRÁZKU (AK NEMÔŽETE PREČÍTAŤ TEXT STLAČTE OBNOVIŤ)

urad

Letmo

Ján Myjavec (1909 – 1985)

Pôjdeme

Nad riekou širokou
brezy sa klonia
v hladinu neskalenú.
A ktosi v diaľke
piesňou divokou
objíma žírne polia.
...
Vzduchom už vibrujú
záchvevy leta,
v rozpuku krás
ktosi nás volá.
Pôjdeme, priateľu,
veď je už čas.

 

Posledné komentáre

Posledné články