Archív

IN MEMORIAM – za Michalom Juríkom

V noci zo soboty na nedeľu, po dlhšej chorobe, ale znenazdajky, nás opustil Michal Jurík. Michal Jurík sa narodil 4. decembra roku 1944 v Kulpíne. Základnú školu ukončil v rodisku a na Gymnáziu v Báčskom Petrovci maturoval v školskom roku 1962/63. V štúdiách pokračoval na Oddelení slovakistiky Filozofickej fakulty v Novom Sade. Krátko pracoval v Hlase ľudu a v Slovenskej redakcii Novosadského rozhlasu verejného servisu RTV strávil ďalších 32 rokov. Pôsobil tam od roku 1973 a v auguste roku 2005 využil sociálny program a odstupné a z redakcie takýmto spôsobom odišiel do predčasného dôchodku.

 

Do Slovenskej redakcie Novosadského rozhlasu Michal Jurík chodieval aj ako penzista a sadal si vždy na svoje miesto. Prišiel aj na Katarínsku oslavu 25. 11. 2005

 

Do Slovenskej redakcie Novosadského rozhlasu Michal Jurík chodieval aj ako penzista a sadal si vždy na svoje miesto. Prišiel aj na Katarínsku oslavu 25. 11. 2005

 

Do Slovenskej redakcie Novosadského rozhlasu Michal Jurík chodieval aj ako penzista a sadal si vždy na svoje miesto. Prišiel aj na Katarínsku oslavu 25. 11. 2005

 

Michal Jurík bol v novosadskom rozhlase roky redaktorom zábavných a kultúrnych relácií: Rozhlasový kolovrátok, Kaleidoskop, Súzvuky...a priprával aj osobitné relácie k významným sviatkom a udalostiam, napríklad Silvestrovský stromček. Široký rozhľad, nielen kultúrnych lež aj spoločensko-politických udalostí, mu umožňoval vyjadrovať vlastné stanovisko, písať poznámky k určitej aktuálnej udalosti, recenzie, alebo komentáre a blízka mu bola aj polemická karikatúra a vtipná úvahová črta – causerie.

Rozmýšľal teda vlastnou hlavou a mal vlastné stanovisko.

Posledná rozlúčka s Michalom Juríkom bude vo štvrtok 18. apríla o 12,45 h na Novom cintoríne v Novom Sade.

Česť jeho pamiatke!

 

Katarína Pucovská

 

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť

urad

Letmo

ANDREJ SLÁDKOVIČ
(1820 – 1872)
200 rokov od narodenia

Marína

Marína moja! teda tak sme my
ako tie božie plamene,
ako tie kvety na chladnej zemi,
ako tie drahé kamene;
padajú hviezdy, aj my padneme,
vädnú tie kvety, aj my zvädneme,
a klenoty hruda kryje:
Ale tie hviezdy predsa svietili,
a pekný život tie kvety žili,
a diamant v hrude nezhnije!

 

Posledné články