Naša „pitná voda"

Už vyše týždňa sledujeme aféru s pitnou vodou v Ravnom Sele. Verejný komunálny podnik z Vrbasu zažaloval totiž Božidara Caričića z tejto dediny pre asi 3000 dinárovú dlžobu za pitnú vodu. Caričić však súd vyhral, keďže dokázal, že mu komunálny podnik účtuje pitnú vodu a v Ravnom Sele už 13 rokov platí zákaz pokrajinskej sanitnej inšpekcie, podľa ktorej tá „voda nie je na pitie". Sudkyňa Mirjana Vignjevićová, ktorá vyniesla rozsudok v prospech zažalovaného zdôvodnila, že je spoplatňovanie takej pitnej vody pokrytecké. Podľa jej názoru, je to akoby nacisti v koncentračnom tábore fakturovali účty za plyn pozostalým väzňom, ktorí prežili plynové komory. Informoval o tom VOICE. Pitná voda by mala byť číra a bezfarebná. Vodovodná voda zo susedného kulpínskeho vodovodu je podľa sanitnej inšpekcie tiež nevhodná na pitie, a je prevažne žltá a neraz v nej plávajú rôzne nečistoty, k spotrebiteľom prichádza v azbestnom potrubí a časté sú aj výpadky vody.

 

Voda z kulpínskeho vodovodu: tmavšia bola skôr naliata a v bledšej pláva nečistota

 

Voda z kulpínskeho vodovodu: tmavšia bola skôr naliata a v bledšej pláva nečistota

 

Voda je jednou z najdôležitejších podmienok na prežitie, život na Zemi a zdravie človeka.

Božidar Caričić sa rozhodol bojovať za svoje zdravie a vzoprieť sa podniku, ktorý o zdraví ľudí neveľmi dbá. Súd síce vyhral, ale nepríjemností sa nezbavil, tie dokonca pribudli. Komunálny podnik mu totiž chcel prerušiť dodávku vody, „odstrihnúť" ho od potrubia, čo však on prekazil a nedovolil s argumentom, že vodovod bol vybudovaní prostriedkami samozdanenia a teda aj on je jedným z majiteľov miestneho vodovodu. V tom získal aj podporu občanov a Miestneho spoločenstva.

Aký bude epilóg tohto prípadu?

 

Katarína Pucovská