Archív

Lásku bez kríža nenájdeš

Kristus v Kvetnú nedeľu vstupuje do Jeruzalemu. Zástupy ľudí Ho srdečne vítajú. Všade radosť, eufóriu a nadšenie... volajú „Hosana!" a o pár dní budú kričať „Ukrižuj Ho!". To sme my, ľudia. Tak ľahko sa necháme zmanipulovať. Tento celý týždeň pred Veľkou nocou, ktorý sa začína Kvetnou nedeľou, chce nám poukázať aj na to, v akej tesnej blízkosti stoja dva odlišné názory, dve odlišné zvolania. Dnes voláme na slávu a o pár dní sme už schopní potupiť človeka. Protiklad najhlbšej úcty a najpodlejšieho pokrytectva. Dvojtvárnosť človeka. Pre kresťana je predsa tým najhlbším odkazom celého tohto nadchádzajúceho Veľkého týždňa: Lásku bez kríža nenájdeš a kríž bez lásky neunesieš. Kvetná nedeľa je poslednou predveľkonočnou nedeľou. Začína sa ňou najdôležitejší týždeň v roku - veľkonočný týždeň, známy pod názvami Tichý alebo Veľký týždeň. V tomto roku, v období núdzového stavu v celej krajine a kvôli koronavírusu, Tichý týždeň nám bude skutočne mĺkvy. V tichu budeme pokračovať aj po veľkonočných sviatkoch a spolu s pravoslávnymi veriacimi budeme v tichosti príbytkov prežívať aj pravoslávny Veľký týždeň, počas ktorého budeme môcť seba a vlastné správanie ešte raz hlboko preskúmať.

 

Kvetná nedeľa v Selenči v roku 2018, Rímskokatolícka farnosť Najsvätejšej Trojice, dievčatá v kroji so selenčským katolíckym farárom Sinišom Tumbasom Loketićom (Foto: Kristína Kaňová)

 

Kvetná nedeľa v Selenči v roku 2018, Rímskokatolícka farnosť Najsvätejšej Trojice, dievčatá v kroji so selenčským katolíckym farárom Sinišom Tumbasom Loketićom (Foto: Kristína Kaňová)

 

Na Kvetnú nedeľu si selenčské dievky z katolíckej časti dediny do kostola obliekajú pestré kašmerínové sukne.

„Pre obdobie pôstu sú príznačné smutné farby, ako v liturgii tak aj v ľudovom odievaní. Tak bolo v minulosti a tak je to dodnes. Aj napriek tomu, selenčské dievky si od pradávna na Kvetnú nedeľu do kostola obliekajú pestré kašmerínové sukne a vyšívané oplecká a zástery. Kvetinové vzory na kašmeríne, zásterách a opleckách mali symbolizovať kvety, palmy a ratolesti, ktoré ľudia hádzali pred Ježiša pri slávnostnom vstupe do Jeruzalema. Bola to jediná nedeľa počas pôstu, kedy sa mohli dievky parádiť," vysvetľuje etnológ Patri Rago zo Selenče.

V Starej Pazove si na Kvetnú nedeľu zachovávajú zvyk dievčat – „paničiek", ktoré idú do kostola vyparádené v slovenskom staropazovskom kroji, niektoré aj s pártou na hlave ako mladuchy. Sú to dievčatá predškolského a mladšieho školského veku. Historik Jaroslav Miklovic hovorí, že „paňičke" zotrvávajú iba v Pazove, aj keď podobné tradície v minulosti mali aj v Báčke, ibaže tam na Kvetnú nedeľu sa chodilo s „kyselicou" a tiež niečo podobné bolo aj v Selenči a aj v Aradáči.

 

"Paničky" zo Starej Pazovy po službách Božích v evanjelickom kostole v roku 2014 so staropazovským ev. farárom Igorom Feldym (Foto: Vladimir Lepšanović)

 

"Paničky" zo Starej Pazovy po službách Božích v evanjelickom kostole v roku 2014 so staropazovským ev. farárom Igorom Feldym (Foto: Vladimir Lepšanović)

 

Na Kvetnú nedeľu sa bohoslužby v evanjelických kostoloch začínajú predspevom: „Ajhľa, vstupujeme do Jeruzalema a splní sa všetko o Synovi človeka, čo napísali proroci. A vydajú ho pohanom, odsúdia na smrť, zbičujú a zabijú, ale na tretí deň vstane z mŕtvych."

Kvetná nedeľa je pašiová a v kresťanských chrámoch pokračuje čítanie pašií o utrpení Ježiša Krista, ktoré sa začalo počas predchádzajúcej nedele – Smrtnej nedele. V priebehu tohto najsmutnejšieho obdobia, počas ktorého vrcholí pôst, sa kresťania sústreďujú na nábožné rozjímania a kajúcne modlitby. Spoveďou a účasťou na Večeri Pánovej sa vyznávajú zo svojich hriechov a veria v ich odpustenie.

 

Lásku bez kríža nenájdeš

 

Rímsko-katolícka Cirkev pred vstupom do Veľkého týždňa zastiera kríže a necháva ich zahalené až do dňa Ježišovho umučenia, do Veľkého piatku. Takto nás chce upozorniť na tajomstvo kríža, na skutočnosť, že Ježiš musel trpieť z lásky k nám, aby nás vykúpil; pripomenúť nám, že tajomstvo kríža je hlbokou náukou o živote a jeho zahalenie naznačuje práve toto tajomstvo.

 

V Novom Sade v katedrále Mena Máriinho

 

V Novom Sade v katedrále Mena Máriinho

 

Na Kvetnú nedeľu si ľudia do kostola prinášajú rozvinuté vŕbové prútiky, ktoré im kňaz posvätí modlitbami. Doma si ich uložili aby ich chránili pred búrkami.

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články