Archív

Virózna Veľká noc (2020)

Tohto roku bude u nás,
skoro prípad kajúceho hája,
bývalo nás za sviatky mnoho,
teraz sme tu iba dvaja.

A tak – vieš, či nevieš,
tisne sa ti tá mienka znalá,
že aj pri zhluku len v páre,
tá Veľká noc môže byť – malá.

 

Monotypia: Anna Babiaková

 

Monotypia: Anna Babiaková

 

Veď vírus svetom hrozí, lomcuje,
aj veľké si vyceril zuby,
aj šantí tak všade a všade,
aj ľudstvo ženie do záhuby.

Vraj, spása je v samote –
liek nezná za inosť.
Ale jak strpieť izolačku,
keď človek je družná bytosť?

Aj keď sa už inak nedá,
vydržať treba ten záblesk hroma.
Aj keď len v tom je východisko,
tak potom zostaňte doma!

Aj počkať treba, prejdú tie časy,
zdarne zatrieme aj túto smolu,
aj skôr ako len okom mihneš,
budeme zasa všetci spolu.

Aj možno už tak o rok,
hádam nebude príšernosť, smútok
a vzletné slávenie Veľkej noci,
bude nám v rodine skutok.

Aj kým tá psota konečne minie,
dajte si rúško – záchranu hrude,
aj sviatok oslávte skromne a tíško,
veď pravá Veľká noc bola, aj bude.

 

Básnil: DrSc. Ján Babiak

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články