Archív

250 rokov Slovákov v Pazove a 275 rokov v Petrovci

Počas 17. a 18. storočia, Mária Terézia a jej syn Jozef II. zorganizovali migráciu obyvateľstva do južných častí Uhorska. Osídlili tak aj Báčku, Banát a Sriem. Prvý doklad o osídľovaní Slovákmi týchto najjužnejších oblastí vtedajšieho Uhorska, datuje z roku 1745. Vtedy Matej Čáni, slobodník priviedol stodvadsaťosem slovenských rodín na územie dnešného Petrovca. Osídľovanie Starej Pazovy sa považuje za sekundárnu migráciu. Od formovania Chorvátsko-slavonskej vojenskej hranice roku 1750, Pazova sa stala hraničiarskym mestom, vojensko-roľnícka osada a kapitán vojska sa staral o hospodársky rozvoj mesta a vzdelaní obyvateľstva. Tak sa do Starej Pazovy v 18. storočí nasťahovali pracovití ľudia, ktorí na pustatinu Pazovo prišli chrániť hranicu Uhorska pred tureckými vpádmi, vysušovať močaristú pôdu, kopať kanály a studne, a založiť si gazdovstvá. Sriem, ako súčasť rakúskej Vojenskej hranice, prisťahovalcom zaručoval slobodu vlastniť majetok, vzdelávať sa v materinskom jazyku a slobodu vierovyznania.

 

250 rokov Slovákov v Pazove a 275 rokov v Petrovci

 

Koncom 18.storočia, roku 1770 sa na toto územie prisťahovali i Slováci. V čase príchodu Slovákov, do Starej Pazovy sa prisťahovali i kalvinskí Maďari a pravoslávni Rumuni, ktorí sa v Pazove celkom asimilovali. Viac TU: https://www.starapazova.rs/sk/pazova/historia.html

Medzi prvými usadlíkmi v Pazove boli Slováci evanjelici, ktorí sa roku 1770 presídlili zo Selenče (Báčka). Ako mravní, usilovní, poctiví a nadovšetko pracovití ľudia osídlení boli na území Petrovaradinského pohraničného pechotného pluku, na pustatine Pazova. Je to historickou výnimkou, pretože, podľa vtedy platných zákonov v habsburskej ríši, nekatolíkom bolo zakázané osídľovanie na územie Vojenskej hranice. Ich jedinou požiadavkou bolo, aby mohli mať svojho kňaza a učiteľa. Spoluvládca Márie Terézie, Jozef II. ich požiadavke vyhovel. Hneď po príchode na pustatinu Pazova, Slováci založili svoju školu a cirkev. Pazovská škola pracuje nepretržite už 245 rokov. Píše historik Jaroslav Miklovic a viac TU: http://www.kulpin.net/o-kulpine/historia/kratak-pregled-istorije/22-aktuality/aktuality/10812-245-rokov-slovenskej-zakladnej-skoly-v-starej-pazove-1770-2015

Prvé služby Božie pod holým nebom v Pazove boli 25. júna 1770 s ich prvým farárom Samuelom Špannagelom, čím sa začal rozvíjať cirkevný život evanjelikov v Srieme. V roku príchodu si pazovskí Slováci vybudovali modlitebňu a o rok neskôr položili základný kameň evanjelického kostola. Onedlho bola vystavaná fara. Roku 1788 bol postavený nový, terajší slovenský evanjelický kostol z pálených tehál. Tento najstarší kostol Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Srbsku sa nachádza v centre Starej Pazovy a je historickým miestom, keďže sa v ňom rozhodlo o založení slovenského evanjelického dištriktu, teda o osamostatnení Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Juhoslávii. Na budúci rok si pripomenieme storočnicu tejto udalosti. V pazovskom kostole bol inštalovaný prvý biskup SEAVC, staropazovský rodák Adam Vereš. V kostole sú štyri pamätné tabule, zachytávajúce najdôležitejšie udalosti v dejinách. Vzhľadom na bohaté cirkevné dejiny a tie historické udalosti v Starej Pazove je založený Ústredný archív Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Srbsku (SEAVC) a archivármi sú Igor Feldy, farár CZ Stará Pazova a Katarína Verešová. Viac TU: http://www.kulpin.net/component/content/article/22-aktuality/aktuality/6411-pan-farar-tu-je-ta-palica-odovzdavam-vam-ju

 

250 rokov Slovákov v Pazove a 275 rokov v Petrovci

 

V dnešný deň oslavuje aj Petrovec, ktorý je 275 ročný. Do Petrovca sa prví Slováci prisťahovali roku 1745. Za deň osady si Petrovčania zvolil 25. máj, keďže v ten deň 25. mája 1747 bola slávnostne podpísaná osadnícka zmluva. Pred piatimi rokmi sa v Petrovci konali veľké trojdňové oslavy 270. výročia príchodu Slovákov do tejto dediny, čo si možno pripomenúť TU:
http://www.kulpin.net/archiv/22-aktuality/aktuality/8120-dni-petrovca-den-prvy
http://www.kulpin.net/archiv/22-aktuality/aktuality/8121-petrovec-vo-svojej-jedinecnosti

V roku 2015 oslavy Dňa Petrovca a 270 rokov príchodu Slovákov do Petrovca boli programovou náplňou bohaté a trvali tri dni. Niektoré podujatia Martin Pucovský fotograficky zaznamenal a do našej Fotogalérie pribudlo 194 krásnych fotografií vo vysokom rozlíšení. Možno si ich pozrieť TU: http://kulpin.net/galeria/category/30-dni-petrovca-2015

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články