Archív

250 rokov báčskeho chmeliarstva

Ešte si mnohí dobre pamätáme na časy, keď koncom augusta a začiatkom septembra celý Petrovec rozvoniaval chmeľom. Vtedy sa aj akýsi rozbláznený duch chmeľu a piva v čase oberačky vznášal nad dedinou – množstvo ľudí, rôzne kroje a nárečia, spev, smiech... Do Petrovca sa hrnuli húfy ľudí z rôznych častí krajiny, – oberal sa chmeľ a zarobené peniaze sa neraz minuli na pivo. Veď, keď je teplo pivom sa občerstvujeme, a zasa keď je chladno pivo zohreje. Pijú ho hladní, aby mali pocit sýtosti. Je to tekutina a je to zároveň aj chlieb. „Pivo je pre svojich milovníkov biblickou mannou, ktorá má všetky chute podľa priania," tak písal doktor chmeliarstva Ján Kišgeci v publikácii Chmeliarske pohľadnice (Obzor, Nový Sad 1979), v ktorej sa zaoberal aj dejinami nášho chmeliarstva. Okrem iného v knihe uvádza, že sa zachovali písané záznamy z druhej polovice 18. storočia, z ktorých vidno, že prvé chmeľové polia v Srbsku, konkrétne vo Vojvodine, boli vysadené pravdepodobne roku 1770 a sadenice boli pravdepodobne dovezené z Čiech. Sem ich priniesol gróf a generál slovenského pôvodu Andrej Hadík a dal ich vysadiť na svojom panstve neďaleko Futogu.

 

250 rokov báčskeho chmeliarstva

 

Andrej Hadík (1710 – 1790) sa vyznamenal hrdinskými činmi v uhorských plukoch Márie Terézie a za dlhodobé vojenské zásluhy mu panovníčka na uhorskom tróne udelila roku 1768 panstvo vo Futogu. Už o dva roky neskôr Hadík na svoje majetku vysadil chmeľ a v druhej polovici 18. storočia mal aj svoj pivovar.

Nezmazateľné zásluhy na rozvoji vojvodinského chmeliarstva má aj Albert Martiš (1855 Kulpín – 1918 Padina), ktorého možno považovať za jedného z priekopníkov tunajšieho chmeliarstva. Prvé sadenice si zadovážil potajomky od českého chmeliara na Chotekovom panstve a začal ich rozmnožovať v Padine, kde bol učiteľom. Prvý Petrovčan, ktorý si roku 1890 od Martiša kúpil sadenice chmeľu, bol Ján Makovník. Podľa záznamov učiteľa Alberta Martiša prvú chmeľnicu v Hložanoch založil roku 1891 Ján Kollár. Kysáčania chmeľnice začali vysádzať 1894.

Keď sa v priebehu XIX. storočia, začali rozvíjať drobné a stredné gazdovstvá, začali sa rozširovať aj chmeľnice po Báčskom Petrovci a jeho okolí. K širšiemu rozvoju pestovania chmeľu prispeli práve menší a strední poľnohospodári, ktorí sa tiež dostali k sadeniciam a dali sa na pestovanie chmeľu. Týmto krokom dopomohli k tomu, že sa Báčsky Petrovec stal strediskom pestovania chmeľu v celom regióne a bol uznávaný na všetkých miestach, kde sa varilo pivo.

 

250 rokov báčskeho chmeliarstva

 

Na začiatku XX. storočia v petrovskom chotári už bolo 1000 k.j. chmeľníc.

Vďaka rýchlemu rozšíreniu výroby chmeľu bol v roku 1907 v Báčskom Petrovci postavený prvý špecializovaný veľký sklad na chmeľ – Taussigov sklad. V tom istom roku sa začína výstavba aj iných, menších skladov a začal sa rozvíjať aj zahraničný obchod s chmeľom. Po roku 1920 sa počet chmeľníc v rámci Vojvodiny rozrástol. Najviac ich bolo postavených v oblasti Báčskeho Petrovca. V roku 1927 vo Vojvodine bolo až 8.097 ha chmeľníc. Boli to zlaté roky, keď v Petrovci bolo vybudovaných vyše 100 skladov a sušiarní na chmeľ. V období rokov 1927– 1939 v Petrovci existovala aj Súkromná chmeliarsko-hospodárska škola. Vďaka chmeľu Petrovec sa dostal na rýchlu koľaj hospodárskeho rozvoja, čo sa odzrkadlilo i na majetkovom stave jeho pestovateľov a vôbec na spoločenskom a kultúrnom živote tohto prostredia.

Po roku 1927 sa ceny chmeľu v dôsledku svetovej hospodárskej krízy začali náhle znižovať. To spôsobilo úpadok celkového hospodárstva a teda aj chmeliarstva. Ďalším dôvodom bolo vyhlásenie prohibície v USA (zákaz predaja alkoholu), najväčšom svetovom spotrebiteľovi chmeľu.

 

250 rokov báčskeho chmeliarstva

 

250 rokov báčskeho chmeliarstva

 

250 rokov báčskeho chmeliarstva

 

250 rokov báčskeho chmeliarstva

 

Po roku 1937, pred začiatkom druhej svetovej vojny, chmeliarstvo upáda a po oslobodení v roku 1945 sa začalo nové obdobie rozvoja hospodárstva. Opätovný rozmach chmeliarskej výroby sa začal v roku 1959 (1437 ha) a významným chmeliarskym obdobím boli aj roky 1964 – 1974, počas ktorých sa pestovanie chmeľu vo Vojvodine rozšírilo na asi 1530 ha.

V roku1954 v rámci Poľnohospodárskeho ústavu v Novom Sade založená bola osobitná Výskumná stanica pre chmeľ a konope v Báčskom Petrovci, ktorá postupne prerástla v Ústav pre chmeľ, cirok a liečivé rastliny. V tomto inštitúte boli následne vyšľachtené domáce odrody chmeľu, známe ako „Aroma" a „Robusta".

Potom už od osemdesiatych rokov chmeľ postupne začal miznúť z našich polí a po roku 2007 sa takmer úplne vytratil. Na malých plochách sa zachoval iba v Ústave pre chmeľ, cirok a liečivé rastliny a v AS Petrovec.

Sústava Petrovec v posledných rokoch začala s revitalizáciou chmeliarstva, plochy rozšírila na 20 ha s plánom ďalšieho ich zvyšovania. Ojedinelé menšie chmeľnice už vysadili aj niekoľkí súkromní poľnohospodári. Najnovšie niekoľkí výrobcovia a odborníci v čele s doktorom Jánom Kišgecim, rytierom chmeliarstva, vynakladajú dodatočné úsilie na revitalizáciu chmeliarskej výroby.

 

250 rokov báčskeho chmeliarstva

 

Vôňa chmeľu sa v týchto dňoch chmeľovej oberačky, s príchodom „oberáčov", vari pomaly vracia do Petrovca.

 

Katarína Pucovská

 

Komentárov  

0 #1 RE: 250 rokov báčskeho chmeliarstvan.k. 2020-09-01 16:54
A doniesol sem (grof A. Hadík), vraj as slobodomurárstvo...
Citovať | Nahlásiť administrátorovi

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť

urad

Letmo

ANDREJ SLÁDKOVIČ
(1820 – 1872)
200 rokov od narodenia

Marína

Marína moja! teda tak sme my
ako tie božie plamene,
ako tie kvety na chladnej zemi,
ako tie drahé kamene;
padajú hviezdy, aj my padneme,
vädnú tie kvety, aj my zvädneme,
a klenoty hruda kryje:
Ale tie hviezdy predsa svietili,
a pekný život tie kvety žili,
a diamant v hrude nezhnije!

 

Posledné komentáre

Posledné články