Archív

Kongres matíc slovanských národov a inštitúcií

IV. kongres matíc slovanských národov a inštitúcií, ktorý usporiadala Matica slovenská pri príležitostiach 100. výročia oživotvorenia Matice slovenskej a podpísania Memoranda národa slovenského, 4. – 7. júna 2019 v Martine, priniesol začiatkom nového roka významný rezultát. Je ním unikátna pamätnica z vydavateľskej dielne Matice slovenskej pod názvom Kongres matíc slovanských národov a inštitúcií. Pod zostavenie publikácie sa podpísali: Marián Gešper – predseda Matice slovenskej a Zuzana Pavelcová – riaditeľka Krajanského múzea MS.

 

Kongres matíc slovanských národov a inštitúcií

 

Kongres matíc slovanských národov a inštitúcií

 

Kongres matíc slovanských národov a inštitúcií

 

Obsažná kniha na takmer štyroch stovkách strán prináša dve desiatky príspevkov a príhovorov vedúcich osobností slovanských matíc a inštitúcií. Predseda Matice slovenskej, Marián Gešper uviedol: „Pamätnica obsahuje nielen aktuálne informácie o stave matičných hnutí v slovanských štátoch, ale aj vedecké i odborné príspevky účastníkov, pričom jej cieľom je rozvinúť medzinárodnú spolupráca medzi matičnými inštitúciami so zámerom nahliadnuť a analyzovať historický fenomén matíc od 19. storočia až po ich súčasné pôsobenie. Pamätnicu sme vydali v troch jazykových mutáciách, aby sme ju sprístupnili, čo najširšej odbornej verejnosti a odbúrali jazykovú bariéru."

Úvodný priestor pamätnice patrí predsedovi najstaršej slovanskej matice, Matice srbskej – Draganovi Stanićovi, ktorý polemizuje nad aktuálnymi apelmi matíc v časopriestore 21. storočia. Predseda Matice slovinskej, Aleš Gabrić, v kontexte dejinného exkurzu do diskusie prináša tému súčasných výziev slovanských kultúrnych a vedeckých inštitúcií a prichádza s návrhmi možných spoluprác a prepojení. Za Maticu lužicko-srbskú sa prihovára predseda Jurij Łuščánsky, ktorý opisuje príklady dobrej matičnej praxe ako inšpiráciu pre ďalšiu prácu kolegov. Príspevok predsedníčky Matice sliezskej, Jany Novotnej-Galuszkovej, predniesla Anna Konderlová, členka ústredného výboru Matice sliezskej, z pobočného spolku v Bystřici nad Olší. Autorka detailne analyzuje dejiny matice s prepojením na aktivity dneška i tvorivé zameranie matice.

Predseda Spolku slovenských spisovateľov, Miroslav Bielik, vchádza do analýz vzťahov medzi spolkom a Maticou slovenskou a sprítomňuje ich spoluprácu. Ruské vedecké inštitúcie reprezentuje výkonný riaditeľ nadácie „Dejiny vlasti", Konstantin I. Mogilevski. Zaoberá sa ruskými dejinnými udalosťami s akcentom na význam pre slovanský svet. Predseda MS Marián Gešper nazerá na matičnú slovanskú otázku komplexnejšie, v širších historických koreláciách ústiacich k organizácii kongresu, s víziami odbornej a vedeckej spolupráce jednotlivých matíc. Predseda oblastnej kultúrno-osvetovej organizácie Matica slovenská na Zakarpatsku, Jozef Hajniš, sa orientuje na úspechy slovenskej menšiny na Ukrajine. Z Čiernej hory sa prihovára krajan Michal Spevák, predseda Čiernohorsko-slovenského priateľstva, ktorý polemicky uvažuje nad výzvami slovanských inštitúcií s dôrazom spájania spoločných síl. Na otázky cyrilo-metodskej problematiky nazerajú Dimo Češmedžiev a Totka Grigorova, vedeckí pracovníci cyrilo-metodského centra Bulharskej akadémie vied. Prácu ruského Inštitútu slovanských štúdií predstavili vedeckí pracovníci Sergej M. Sloistov a Michail J. Dronov. Vývoj a problematiku slovenskej menšiny v Rumunsku opísal Adrian M. Merka, predseda Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku. Tajomník Všeslovanského zväzu, Dmitrij V. Orlov, predstavil zámery práce ústavu. Študijný program Permskej štátnej národnej univerzity zameraný na slavistiku približuje Jekaterina S. Chudjaková, docentka na Katedre teoretickej a aplikovanej lingvistiky. Hodnotenia a výstupy kongresu zaznamenali slovanský prozaik žijúci v Maďarsku, Michal Hrivnák a matičný historik Pavol Parenička.

Viacjazyčná publikácia ako jeden z prvých hmatateľných výsledkov kongresu prináša príspevky v pôvodom jazyku, slovenskom, srbskom i ruskom preklade. Pamätnica obsahuje bohatý fotografický materiál doplnený adresárom aktuálnych kontaktov hostí a fotokópiami prezenčných listín. Myšlienku podpory spoluprác slovanských národov zrkadlí veľká obrázková galéria osobností slovanského sveta so zreteľom na každú slovanskú krajinu. Tieto vlastnosti určujú publikácii atribúty reprezentačného diela aktuálneho slovanského sveta vo vedeckej a kultúrnej oblasti s dôrazom na dejinný vývoj matíc a slovanských inštitúcií a nové otázky rozvoja a spoluprác sveta slovanských matíc a inštitúcií. Publikáciu si môžete objednať z pohodlia domova cez webový portál www.vydavatel.sk.

 

Zuzana Pavelcová

 

Komentárov  

0 #1 Slováci v Srbsku a Kongres slovanských matíc a inštitucii, Martin/SK, 2019.valent, Beograd 2021-02-27 19:28
Valent, Belehrad, 27.2.2021

Slováci v Srbsku a Kongres slovanských matíc a inštitucii, Martin/SK, 2019.

Znie zbedačene, že sa na 4. medzinárodnej konferencii - Kongres matíc a inštitúcií slovanských národov - organizovanej júna 2019 v Martine/Slovenská republika nezúčastnil ani jeden z činiteľov MSS/Báčsky Petrovec, NRSNM/Nový Sad, ÚKVS/Nový Sad, MVS/Báčsky Petrovec, SVC/Báčsky Petrovec, SVD/Báčsky Petrovec, z Filozofickej fakulty, Odelenie slovakistike/Nový Sad alebo z Filologickej fakulty Katedra slavistike, Oddelenie slovakistike/Belehra d až SEAVC/Nový Sad. Nech tu nespomeniem iných ! Je i to dôkazom akejsi intelektuálnej a tvorivej prázdnoty v radoch činiteľov inštitúcií a jednotlivcov slovenskej menšiny v Srbsku ? Že by to mohol byť i znak niečijej namyslenosti až zaľúbenosti vo vlastný význam v slovenskom, slovanskom a neslovenskom svete a tomu podobných ocenení jeho činnosti až burcujúcej tým svetom ? Že by neúčasť na konferencii kotvila iba v nedostatku finančných zdrojov pre cestovanie, pobyt v Martine a tomu zoskupeniu vhodných až neexistujúcich jednotlivcov z radov Slovákov v Srbsku ? Uprednostňujem, podporujem, hlásam účasť činiteľov slovenských inštitúcií a jednotlivcov zo Srbska na domácich a zahraničných konferenciách, sympoziách. Samozrejme tam s prácami o postavení, tvorivosti, dosahoch a o živote slovenského etnika v Srbsku a o postojoch štátneho vedenia Srbska, činitelov Slovenskej republike a slovenského zahraniča voči tunajaším Slovákom a národnostným menšinám a 23. úradne uznaným národnostným radám tých menšín. Pravdaže, bolo by to i svedectvo o samom účastníkovy.
Citovať | Nahlásiť administrátorovi

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť

urad

Letmo

Daniel Pixiades (1931)

Pre budúce dni

A vody tečú, tečú, tečú
do rodiska, v krajinu ďalekú...

V krajinu najdlhších snov.

Z krajiny do krajiny
a nikde nemať krov.

Zvädnuté ruže v cudzej záhrade.
Zvädnuté oči na ceste.
Zvädnuté ruky na poduške!

 

Posledné komentáre

Posledné články