Archív

Ekologická vzbura

V Európe je zalesnených 45, v Srbsku 30 a vo Vojvodine iba asi 6 percent plôch a až v 14 vojvodinských obciach (zo 45) zeleň zaberá iba jedno percento, ba aj menej! Podľa medzinárodných štandardov na zdravý vzduch treba zabezpečiť minimum 14-percentné zalesnenie. Ako sa dostať z toho nášho jedného percenta po tých potrebných 14, keď si aj sami pílime konár na ktorom sedíme. Vieme, že v našich chotároch pred komasáciou boli remízky, husté hájiky v poli ako úkryt zveri, no v procese komasácie stromy boli vyklčované a tie parcely sa niekam akoby „zapotrošili". Poľné zvieratá zostali tak bez úkrytov, pôda bez „ochrancov" pred vetrom a eróziou a ľudia bez značnej časti „zelených pľúc". Dnes, 11. apríla, si v Srbsku pripomíname Deň ochrany prírody, ktorý je príležitosťou poukázať na význam chránenej prírody pre prežitie živého sveta a kvalitu životného prostredia a ľudského života. Včera v Belehrade, v ústrety tomuto dňu, ochrancovia prírody zo Srbska a regiónu v centre Belehradu na protestnom zhromaždení uviedli, že „sa začalo ekologické povstanie". Básnik Ljubivoje Ršumović sa početným protestujúcim pred zhromaždením Srbska prihovoril slovami: „Dnes potrebujeme ekologický patriotizmus".

 

Zábery z včerajšieho protestu v Belehrade

 

Zábery z včerajšieho protestu v Belehrade

 

Zábery z včerajšieho protestu v Belehrade

 

V súčasnosti je už takmer privilégium život v zdravom, neznečistenom prostredí. Čistý vzduch a pitná voda sú nevyhnutnými zdrojmi pre život na planéte a lesy priamo ovplyvňujú ich udržateľný stav. Iba zveľaďovaním nových lesov umožníme budúcim generáciám využívať výhody, ktoré prinášajú.

Dragana Arsićová z hnutia Obráňme lesy Fruškej hory (OŠFG) na sklonku minulého roka upozorňovala, že za posledných päť rokov bolo zalesnených iba 260 hektárov pôdy a najväčším problémom je, že väčšina finančných prostriedkov z Lesného fondu boli využité na výstavbu lesných ciest, čiže práve na účel, ktorým sa lesy redukujú. Arsićová tiež zdôraznila, že v roku 2020 pokleslo zalesnenie Vojvodiny zo 6,5 na 6,1 percenta a upozornila i na to, že začiatkom októbra vyhlásilo Ministerstvo poľnohospodárstva Srbska konkurz na jesenné zalesňovanie, no žiadatelia z AP Vojvodiny nemali právo na pridelenie týchto finančných prostriedkov: https://upravazasume.gov.rs/konkurs-za-jesenje-posumljavanje-2020/.

Podobný súbeh bol vypísaný aj v týchto dňoch, no ani o tie prostriedky sa nemôžu uchádzať záujemcovia z Vojvodiny. Vojvodina zostáva bez stromov, vetri sa po nej bez prekážok ženú, erózia pôdy je čoraz výraznejšia a poľnohospodárstvo následkom toho stráca stovky miliónov eur. Obyvateľstvu Vojvodiny sa výrazne znižuje „kapacita lesných pľúc", ktoré prečisťujú vzduch. Okrem nedostatočného zalesňovania, v pokrajine existuje aj výrazný trend znehodnocovania, degradácie, nekontrolovaného klčovania lesov a najvýraznejším problémom v tomto procese je určite nekontrolované odlesňovanie na Fruškej hore.

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články