Archív

Prečo mám rád slovenčinu, prečo mám rád Slovensko

Školskému roku 2020/2021 definitívne odzvonilo... Zložitá situácia, ktorú spôsobila pandémia koronavírusu ovplyvnila celý priebeh vyučovania doma i v zahraničí. Mladí, talentovaní žiaci a študenti základných a stredných škôl tvorili svoje súťažné práce väčšinou doma, počas dištančného vyučovania. I napriek tomu výberová literárna súťaž s medzinárodnou účasťou dôstojne uzavrela svoj 29. ročník. Súťaž Prečo mám rád slovenčinu, prečo mám rád Slovensko organizuje Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR, Ministerstvo kultúry SR, Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Matica slovenská, Vydavateľstvo Mladé letá, Spolok slovenských spisovateľov, Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied a Štátny pedagogický ústav. Spoločne posudzujú štyri kategórie prác, do ktorých už tradične patrí aj kategória prác mladých krajanov, v ktorej Matica slovenská udeľuje svoju cenu. Hlavné ceny pre zahraničných účastníkov v tomto roku poputovali do Srbska. Cenu Matice slovenskej získala Irena Orosová zo Základnej školy Jána Čajaka v Petrovci.

 

Archívne foto účastníkov zo zahraničia ocenených v roku 2015

 

Archívne foto účastníkov zo zahraničia ocenených v roku 2015

 

Prečo mám rád slovenčinu, prečo mám rád Slovensko

 

Prečo mám rád slovenčinu, prečo mám rád Slovensko

 

Dištančná výučba sa podpísala najmä pod nižší počet prác, ktorých v kategórii prác Slovákov žijúcich v zahraničí prišlo len čosi viac ako 50 zo štyroch krajín sveta: z Chorvátska, Maďarska, Srbska a Ukrajiny. Z Chorvátska sa zapojili školy z Josipovca (ZŠ Josip Kozarec) a z Našíc (ZŠ Kráľa Tomislava), z Maďarska boli aktívne školy z Békešskej Čaby (Slovenské gymnázium, ZŠ, MŠ a kolégium), Mlyniek (Slovenská národnostná škola) a zo Sátoraljaújhely (Magyar-Szlovák Két Tanítási Nyelvű Nemzetiségi Általános Iskola és Kollégium). Zo Srbska práce poslali školy z Petrovca (ZŠ Jána Čajaka), z Nového Sadu (Zdravotnícka škola 7. apríla), Pivnice (ZŠ 15. októbra) a Starej Pazovy (ZŠ Janka Čmelíka) a z Ukrajiny práce zaslala IV. Všeobecnovzdelávacia škola s prehĺbeným vyučovaním slovenského jazyka v Užhorode.

Cenu Matice slovenskej získala Irena Orosová zo Základnej školy Jána Čajaka v Petrovci. Práca štrnásťročnej žiačky opísala typickú petrovskú zabíjačku, s príhodným názvom Ako sa voľakedy v Petrovci zabíjalo. „Dospelí robili horké klobásy, mamy robili zemiaky na plechu, pražili pečeň a dokončovali vypekať koláče a stará mama vyprážala škvarky. My deti sme nosili na stôl dunsty, chystali poháre a taniere na večeru. Zabíjačka sa skončila okolo piatej hodiny. Všetci sme si potom sadli za stôl a ochutnávali klobásy, pečeň a mäso. Pri stole nás bolo asi dvadsať, boli sme päť rodín. Pri večeri bolo i dobré pitie, pálenô, víno a pivá. Večera trvala do pol ôsmej a potom sa na stôl dávali koláče, z ktorých sme sa najviac tešili. Po večeri sa ešte zostalo pri stole a spomínala sa minulosť a ako to bolo kedysi. My deti sme dostávali balíky spod stromčeka od susedov, lebo to bolo zopár dní pred Vianocami. Po dlhom a namáhavom dni sme všetci všetko poupratovali a šli domov", napísala žiačka Irenka.

Práce žiakov a študentov obsahovali mnohé dojímavé vyznania jazyku a domovine, venovali sa významným slovenským osobnostiam i slovenskej tradícii v zahraničí. Z prác mladých talentov sršala mladícka energia podporovať slovenskosť za našimi hranicami s citeľnou hrdosťou na svoje korene.

29. ročník súťaže sa i v tomto roku musel zaobísť bez slávnostného ceremoniálu v Nových Zámkoch. Oceneným srdečne gratulujeme a s nádejou na zdravší školský rok 2021/2022 sa tešíme na jubilejný 30. ročník našej súťaže.

Zoznam všetkých ocenených zahraničných účastníkov TU: https://skc.hr/wp-content/uploads/2021/06/Vyhodnotenie_sutaze_2021.pdf

 

Zuzana Pavelcová, riaditeľka
Krajanské múzeum, Martin

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné komentáre

Posledné články