Storočnica úmrtia Gabriela Belohorského

V Novom Sade 19. januára 1922 zomrel Gabriel Belohorský, evanjelický farár a slovenský dolnozemský náboženský spisovateľ a národnokultúrny dejateľ. Narodil sa 28. 9. 1836 v Slovenskom Pravne (okr. Turčianske Teplice) a teológiu študoval v Modre. Do Nového Sadu prišiel ako 28-ročný a novosadský cirkevný zbor videl až 54 rokov, v období 1864 – 1918. Zapísal sa do dejín tohto zboru ako jeden z najdlhšie pôsobiacich farárov. V dôchodku si užil iba štyri roky.

 

Storočnica úmrtia Gabriela Belohorského

 

Storočnica úmrtia Gabriela Belohorského

 

Do úradu v Novom Sade Gabriel Belohorský nastúpil 6. mája roku 1864 a vtedy v zbore sčítal 460 slovenských a 380 nemeckých veriacich a našiel cirkev rozštiepenú. Kostolík a fara boli vybudované slovenskými mozoľmi a Nemci sa nasťahovali do hotového a chceli sa zrovnoprávniť so zakladateľmi. Belohorského najznámejšie dielo je Die königliche Freistadt Neusatz 1886. Evanjelický a.v. administrátor a národný poslanec Igor Branislav Štefánik, ktorý bránil práva a majetok Slovákov proti Nemcom, obviňoval Gabriela Belohorského, že do zboru chcel prilákať čo viac Nemcov, čo by priamo ovplyvnilo aj výšku jeho platu a preto Nemcom robil im rôzne ústupky. O tom písal aj v článku Spor novosadských slovenských a nemeckých evanjelikov (Evanjelický hlásnik, október 1930, roč. V, č. 10, s. 184), ktorého časť citovala Katarína Verešová v Hlase ľudu s dátumom 2. 8. 2014: „Belohorský mal malý plat a veľkú famíliu. Pod titulom ´zjednotenia´ cirkve snažil sa urovnoprávniť Nemcov v slovenskom zbore a dopomôcť im dostať sa do takých právnych relácií voči Slovákom, ako čo by aj oni boli bývali spoluosnovateľmi zboru. Snažil sa o to tým väčšmi, že nemeckých, maďarských a maďarónskych evanjelikov stále pribúdalo a majetkove boli silnejšími a tak on od tejto stránky čakal stabilizáciu a polepšenie svojich dôchodkov i platu. A toho i docielil. Dľa písomného svedectva Jána Mudrocha, býv. kurátora, spálil všetky účty i dokumenty vzťahujúce sa na slovenský pôvod matkocirkve. Výslovne na žiadosť Nemcov hodil do pece pred Mudrochom...."

Igor Br. Štefánik vo svojom texte o dejinách novosadského cirkevného zboru v knihe Slovenská evanjelická kresťanská cirkev a.v. v Kráľovstve Juhoslovanskom v slove a obrazoch (zostavil Adam Vereš v roku 1930) obdobie počas pôsobenia Gabriela Belohorského dôkladne spracoval a svoj článok začína slovami: „V archíve tunajšieho farského úradu vonkoncom nijakého prameňa nenachodím o dejinách novosadskej cirkve. Ba vôbec niet tu ani archíva." Gabriel Belohorský, aj keď bol spisovateľom, po sebe nezanechal zriadený cirkevný archív.

 

Katarína Pucovská