Archív

Pred 200 rokmi v Petrovci

Aký bol rok 1822 a ako sa v tom roku žilo v Petrovci možno sa dočítať z kroniky Jána Stehlu. Výber z jeho záznamov urobil Dr. Ján Kišgeci v knihe Petrovská dedina, ktorú vydal pred štvrťstoročím, v roku 1997. Stehlo o tom roku 1822 píše, že sa zbožie všetkých druhov predávalo veľmi lacno, ba ani za tú najnižšiu cenu sa predať nemohlo. Peňazí nebolo a bolo treba vyčleňovať na stavbu kostola. O tom roku 1822 vo svojej kronike Stehlo tiež uvádza: "Cirkevná pokladnica je prázdna a vyčerpaná, no v stavbe sa ďalej pokračovalo. Usadlíci rovnako peňazí zbavení svoje povinné podiely tiež do cirkvi splácať nemôžu. A tak temer celú hromadu zbožia — zosypku máme nazberanú a iba ako chudobní a bezbranní ju vyprázdňujeme! Čo a aká bude naozaj budúcnosť preťažká, treba bude okrem stavby kostola v Petrovci aj školskú budovu postaviť, pretože sa tá stará už ide zvaliť, a keby aj nie, tak už dnes pre toľký počet školských detí nevyhovuje." Školákov vtedy bolo 210 chlapcov a 200 dievčat. Cirkev počítala 4364 duší.

 

Pred 200 rokmi v Petrovci

 

"V mesiaci septembri sa prihodilo, že nad všetko očakávanie cena ovsa stúpla na 3 flor. pešt. merice. Vtedy Petrovčania, ktorí už stavbu kostola temer beznádejnú považovali pretože všetky fondy a podpory už boli vyčerpané, prezieravosť svoju s ovsom, ktorého ešte z minulého roku mali asi za 2000 p. meríc, sa rozhodli, a všetok ovos predať tak, aby sa stavba kostola šťastne dokončila."

 

kp

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články