Archív

Margitka, dovoľte, nech vám nalejem...

...takto sa úspešnej, mladej slovenskej spisovateľke Margite Figuli prihovoril bratislavský lekár Jozef Šuster, pivnický rodák a odchovanec petrovského gymnázia, na čo ona prikývla a opätovala jeho úsmev. Beťári spisovatelia vraj ešte skôr vymysleli rýmovačku: „Tutuli, tutuli, ktože ma pritúli, to čarovné dievča – Margita Figuli." A veru, bolo to čarovné dievča a pritúlilo švárneho mladého muža Jozefa Šustera (Šustra), za ktorého sa v roku 1939 aj vydala a s ním strávila 41 rokov, do jeho smrti v roku 1980. Dnes si pripomíname 115. výročie narodenia prof. MUDr. Jozefa Šustera (1. 3. 1907 Pivnica, Srbsko – 14. 5. 1980 Bratislava).

 

Margitka, dovoľte, nech vám nalejem...

 

Margitka, dovoľte, nech vám nalejem...

 

Margitka, dovoľte, nech vám nalejem...

 

Jozef Šuster sa narodil 1. marca 1907 otcovi Štefanovi a matke Kataríne, rodenej Maďarovej. V Pivnici získal základné vzdelanie a ďalej pokračoval v školení na gymnáziu. Bol pri zrode Slovenského, gymnázia v Petrovci. Nie síce v skupine tých, ktorí ho zakladali, ale v skupine tých, ktorým malo slúžiť na získanie školského vzdelania a ktorí na ňom strávili päť rokov. Po skončení I. triedy v roku 1918/19 v Szarvasi, ako 12-ročný prechádza na novootvorené gymnázium do Petrovca, kde sa zapísal do II. triedy, vtedy najvyššej, a tak sa zúčastnil na prvopočiatočnom zahájení vyučovania v roku 1919.

„Nebolo to ani veľkolepé, ani zvlášť slávnostné zahájenie, a predsa mi natrvalo utkvelo v pamäti. Stalo sa to tým, že prvý riaditeľ slovenského gymnázia Július Kubány privítal žiakov s úsmevom plným porozumenia a prihovoril sa nám v rodnej slovenskej reči otcovskými slovami, ktorými si nás získal a ktoré nás dlho hriali. Bola to pre nás pamätná chvíľa, lebo na gymnáziu v Szarvasi vyučovalo sa po maďarsky a my, slovenské deti, sme tomu nerozumeli. A tak ovzdušie zahájenia prvého vyučovania pociťoval som počas celého štúdia na gymnáziu v Petrovci v rokoch 1919—1924. Uvedomovali sme si, že i profesori i občania majú naozajstný záujem na našom napredovaní, na našom dobrom prospechu, čo vo mne osobne vzbudzovalo pocit, že som potrebným a užitočným tvorom. Tieto okolnosti vytvárali pre mladého človeka vzácnu duševnú pohodu a podporovali chuť do práce," – napísal to do Pamätnice – 50 rokov slovenského gymnázia v Petrovci prof. MUDr. Jozef Šuster. V pokračovaní svojho textu uvádza, že v období príprav na založenie Slovenského gymnázia v Petrovci bola skupina verejných pracovníkov príslušníkov slovenskej národnosti v Juhoslávii, ktorá tvrdila, že v Petrovci niet predpokladov pre jeho úspešnú činnosť, a žiadala, aby bolo umiestnené v Novom Sade. Ukázalo sa, že história dala za pravdu tým, ktorí vynakladali úsilie, aby sa slovenské gymnázium založilo v Petrovci. V tom kontexte zdôrazňuje: „Tvrdím, že výsledky výuky v Petrovci neboli horšie ako v Novom Sade. Ukázalo sa to napríklad, keď v jeseni 1924 zrušili siedmu triedu v Petrovci a väčšia časť žiakov prešla z nej na gymnázium v Novom Sade. Je známe, že títo v novom prostredí a podmienkach obstáli dobre, ba až veľmi dobre. Na dôkaz tohto tvrdenia uvediem dve drobné príhody. Asi v novembri 1924 prevzal výuku francúzštiny VII. B triedy prof. Stajić, neskoršie predseda Matice srbskej. Po prvom preskúšaní triedy asi polovičke povedal, že nevedia ani čítať a žiadal, aby sa najprv čítať naučili, a len potom že ich bude môcť klasifikovať. Michal Topoľský a ja sme boli skúšaní spolu. Po odpovedi sa nás spýtal, aké sme mali známky. Odpovedali sme: »výborné«. Nato prof. Stajić: »To vidno.« Druhá príhoda: O niekoľko mesiacov po prvej sme mali školskú písomnú prácu na tému: Knihy. Keď potom prof. Stajić opravené práce doniesol, dal prečítať pred celou triedou ako vzor prácu Michala Topoľského."

Po ukončení gymnázia Jozef Šuster zapísal medicínu v Bratislave, tam začal aj pracovať a špecializoval oftalmológiu. Neskôr získal titul univerzitného profesora a bol aj prednostom Očnej Kliniky Lekárskej fakulty Univerzity Komenského.

V roku 1939 sa oženil s Margitou Figuli, ktorá si vzala manželovo priezvisko, no keďže už bola známou spisovateľkou, v tvorbe pokračovala s dievockým priezviskom. V manželstve sa im narodil syn Borislav, ktorý rovnako ako jeho úspešní rodičia, v živote dosiahol veľa. RNDr. Borislav Šuster, CSc. prednášal na katedre informatiky na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave. Matematike sa venoval celý život. Nezvolil si lekársku cestu, ktorou nanajvýš úspešne kráčali niekoľkí lekári zo známej Šusterovej rodiny pochádzajúcej z Pivnice.

Viac o živote Margity Figuliovej a teda aj o živote Jozefa Šustera sa možno dozvedieť z prezentácie Boženy Noskovej z Dolného Kubína, spisovateľkinho rodiska: http://cloud6o.edupage.org/cloud?z%3A2q%2B5MUipRR2JQyDxEf5H8I0ZWrSaLcqxpvSOE9HTcD2NzhBoB78qZN5GVr%2Bzd8Zz

Rozhovor so synom Jozefa Šustera a Margity Figuli RNDr. Borislavom Šusterom, CSc. zverejnilo Bratislavské kultúrne a informačné stredisko a možno si ho prečítať TU:
https://www.bkis.sk/divadelne-predstavenia/spomienky-na-margitu-figuli/

Slovenská prozaička, dramatička a prekladateľka Margita Figuli, autorka románov Tri gaštanové kone, Babylon a ďalších, získala najvyššie slovenské uznania Zaslúžilá umelkyňa (1969) a Národná umelkyňa (1974).

Jozef Šuster zomrel 14. 5. 1980 a manželka Margita o 15 rokov neskôr. Pochovaní sú v spoločnej hrobke na Slávičom údolí v Bratislave.

 

Katarína Pucovská

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články