Archív

Tri ženy, tri ťažké osudy

Tri naše významné osobnosti, predchodkyne dnešného ženského hnutia: Františka Jozefína Jarošiová, Eržika Mičátková a Mariena Czoczeková Eichardtová si našli miesto v knihe „Znamenite žene Novog Sada" (Významné ženy Nového Sadu) Gordany Stojakovićovej. Autorka do knihy spracovala biografie 65 žien, ktoré hýbali kultúrou a školstvom v Novom Sade v 19. a začiatkom 20. storočia. Na niekoľko žien osobitne poukazovala aj v propagačnom flayeri, a napriek tomu, že kniha vyšla tlačou pred takmer štvrťstoročím, vraciame sa k nej z viacerých dôvodov – je Medzinárodný deň žien a v roku 2022 si pripomíname jubileá: 145 rokov úmrtia Jozefíny Jarošiovej, 150 rokov narodenia Eržiky Mičátkovej a 130 rokov narodenia a 50 rokov úmrtia Marieny Czoczekovej Eichardtovej.

 

Tri ženy, tri ťažké osudy

 

Tri ženy, tri ťažké osudy

 

Tri ženy, tri ťažké osudy

 

Františka Jozefína Jarošiová (1851-1877), prvá slovenská poetka vo Vojvodine, sa zapíše do povedomia svojou snahou o vzdelávanie dievčat a masovejšie vystupovanie žien na verejnosti. Bola energická bojovníčka za práva žien a zachovanie slovenskej identity. Žila však veľmi krátko, no aj tak po sebe zanechala stopy. Nazývali ju „perlou Dolnej zeme" – podľa dobových pamätí Félixa Kutlíka, alebo aj „tá najpeknejšia" – podľa Viliama Paulínyho Tótha. Tá krásna Aradáčanka sa vydáva veľmi neskoro na tie časy, mala už 26 rokov. Svadba bola 3. apríla 1877 a vydala sa za novosadského učiteľa Jozefa Vozárika. Manželský život si však dlho neužili, iba 2 mesiace – 4. júna 1877 v Novom Sade zomrela. Napriek tomu je zaradená medzi významné ženy z minulosti Nového Sadu. Františka Jozefína Jarošiová je autorkou básne K Bohu:

....Neopusť mne, Pane,
Tobě se jen kořím
i když jako sopka
ohněm žhavým hořím,
i když jak loď v moři tonu;
...

Eržika Mičátková (Kysáč 18. novembra 1872 – Kysáč 29. decembra 1951), dcéra národovca Jána Mičátka, spisovateľka a aktivistka ženského hnutia, bola významnou predstaviteľkou slovenského a vojvodinského kultúrneho okruhu. Ako predsedníčka Ústredného spolku československých žien v Kráľovstve Juhoslávie (SChS) zviditeľnila problémy Sloveniek. Nikdy sa nevydala a celý svoj život venovala práci na roli dedičnej. Hovorilo sa o nej, že je špecifická, neskromná, veľa vyžaduje od seba aj od druhých, bez osobného života, ktorého sa sama zriekla.

 

Tri ženy, tri ťažké osudy

 

Tri ženy, tri ťažké osudy

 

Mariena Czoczeková Eichardtová (1892 - 1972), spisovateľka a členka Ústredného spolku československých žien Kráľovstva (SChS) Juhoslávie patrí do slovenského kultúrneho dedičstva Vojvodiny. Jej poviedky, novely a básne sú cennou výpoveďou zo života slovenskej komunity vo Vojvodine. Jej detstvo a mladosť boli viazané za rodisko – Petrovec. Po preležanej tuberkulóze, ktorá bola príčinou že sa ďalej neškolila, vydala sa najprv za svoju veľkú lásku Pavla Topoľského, no po I. svetovej vojne zostala vdovou a neskôr sa jej druhým manželom stal obchodník Czoczek z Nového Sadu, kde do smrti aj bývala.

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články