Archív

Sedemdesiatnik prof. PhDr. Miroslav Dudok, DrSc.

Miroslav Dudok sa narodil 31. júla 1952 v Erdevíku. Základnú školu skončil v rodisku, slovenské gymnázium v Báčskom Petrovci. Odbor Slovenský jazyk a literatúra vyštudoval na Filozofickej fakulte v Bratislave. Od roku 1992 je jeho život prepojený medzi Srbskom a Slovenskom, keďže pôsobí v oboch štátoch. Možno povedať, že je spájajúcim ohnivkom medzi vojvodinskou a slovenskou slovakistikou. Patrí medzi najznámejších slovenských slavistov a je jedným z najcitovanejších slovenských jazykovedcov v Srbsku. Napísal rôzne monografie, vedecké knihy, štúdie, publikoval rozličné príspevky v časopisoch a zborníkoch, prekladal a spolupracoval na mnohých dielach.

 

Sedemdesiatnik prof. PhDr. Miroslav Dudok, DrSc.

 

Sedemdesiatnik prof. PhDr. Miroslav Dudok, DrSc.

 

Sedemdesiatnik prof. PhDr. Miroslav Dudok, DrSc.

 

Sedemdesiatnik prof. PhDr. Miroslav Dudok, DrSc.

 

Na Oddelení slovakistiky Filozofickej fakulty v Novom Sade pôsobil ako asistent-praktikant vo vedeckej činnosti, asistent vo výuke, vedecký pracovník, docent, mimoriadny profesor, dnes tu pôsobí ako riadny profesor. Pracoval i na Vysokej pedagogickej škole v Segedíne.

Zaoberal sa i redaktorskou činnosťou. Bol redaktorom mládežníckeho časopisu Vzlet, časopisu Valet, literárneho časopisu Nový život, redaktorom Ľudového kalendára a Obzorov.

Na Slovensku pracoval v Jazykovednom ústave Ľudovíta Štúra a na Katedre slovanských jazykov na FF UK v Bratislave.

Zaoberá sa syntaktickými a štylistickými otázkami slovenčiny a srbochorvátčiny, textovou lingvistikou, teóriou a praxou prekladu, výskumom dejín vojvodinskej slovakistiky atď.

Autorom je veľkého počtu odborných článkov a štúdií z jazykovedy, píše i literárnu kritiku, rozhlasové hry a je zostavovateľom niekoľkých učebníc slovenského jazyka pre základnú školu.

Patrí medzi najplodnejších, najrozhľadenejších a najčastejšie citovaných slovenských jazykovedcov v Srbsku. Bibliografia jeho odborných a vedeckých prác z jazykovedy je veľmi rozsiahla – počíta vyše dvesto bibliografických jednotiek, kam sa zaraďujú vedecké knihy, monografie, štúdie, rozličné príspevky v časopisoch a zborníkoch, preklady a pod.

Zo záľuby sa Miroslav Dudok venuje básnictvu. Do umeleckej literatúry patria jeho diela Schody do básne, Svetelný korbáč, Pečať, Multo plus, Ruberoid, Posuvná hranica, Krátky dych, Tiché putovanie v príbehu.

Z básnickej tvorby Miroslava Dudka:

*

Delí nás štebot drozdov
Akurát dosť
Aby som prvý rozfúkal ohník
V jarných záhradách

Môj zachrípnutý hlas
Kolmo krája tvoju nedočkavosť
A len ty vieš že si múdra
Čin presný ako prečin
Pripútal ma k zemi
K tráve
K šťave tejto zeme

Bremeno ktoré nesiem je ťažké
Ako reč
Hrejivé a potrebné
A chyby si pamätá
Ako žena

Oddaj sa mi celá
Vyšťav ma do mdlôb
Aby som zabudol hlboko usnul
Po krátkom sne
Uzriem plody práce
Ktoré sa podobajú schodom

Vykročíme po nich spolu

Šťastie je konkrétne

Deň trávy

Dvíham k perám šálku kávy
škoda verša
Ale predsa tá káva je z trávy
Z trávy dňa
Pestujem ju od svitu do mrku
V záhradke kníh
V autobuse mestskej dopravy
V rannom a večernom bufete vravy
Aj pracovný stôl
Celý z vône trávy mám
Pri stretnutí so známymi a s priateľmi
Klíči rastie celodenná tráva dňa
Čo ma vždy tak na chvíľku
Vzpruží ako tá káva
V parku bujnie moja tráva
Tiež na sídlisku sŕdc
A u mňa doma
Ona má už nový význam
A všetko čo je v tej tráve ľahostajné
Nech zoschne v seno zaviatych spomienok
Povedal som

Siať budem
Všetko čo vo mne vzklíči
Do semena múdreho hlasu
Až z toho bude celý trávnik

Každý deň

Každý deň
Cestou do práce
Prechádzam ulicou
Ktorá je vydláždená
Kockami
Nepravidelnosť týchto kvádrov
Núti ma denne
Rozmýšľať o pravidelnosti
A previne
Skutkov

Kameň to ešte v lome
Vedel

Zdroje:
Víťazoslav Hronec: Chrestomatia slovenskej vojvodinskej poézie,
https://sk.wikipedia.org/wiki/Miroslav_Dudok
https://slovackizavod.org.rs/literatura/osobnosti-slovenskeho-literarneho-zivota/miroslav-dudok/

 

kp

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články