Archív

Kto za pravdu horí

Slávnostné matičné zhromaždenie, ktoré sa konalo 13. augusta v rámci Slovenských národných slávností 2022, sa začalo premietaním dokumentárneho filmu Kto za pravdu horí autorky a scenáristky Kataríny Melegovej Melichovej. Tento vzácny dokument bol vypracovaný k 30. výročiu obnovených Slovenských národných slávností a v ňom je systematicky spracované obdobie od roku 1992 a záverečne s rokom 2021. „Matici slovenskej v Juhoslávii netrvalo dlho aby po vlastnom oživotvorení obnovila v roku 1992 Slovenské národné slávnosti, z ktorých vzišla roku 1932. Od prvého ročníka jej v tom pomocnú ruku podávala Báčskopetrovská obec. Stretávame sa, aby sme na seba nezabudli a aby sme sa zabudnutí nestratili. Toto slávnosťové heslo pretrváva dodnes," uvádza v úvodnej časti filmu autorka Katarína Melegová Melichová.

 

Kto za pravdu horí

 

Prehľad jednotlivých ročníkov Slovenských národných slávností sa začína s 31. a zároveň prvými obnovenými Slávnosťami, ktoré boli 7. – 9. augusta 1992. V pokračovaní dokumentárneho filmu sú spracované všetky ďalšie ročníky, záverečne s rokom 2021, kedy sa na nich oslávilo 250 výročie slovenskej školy v Hložanoch a viacero ďalších jubileí: 100. výročie organizovaného pôsobenia žien a slovenského spolkového života v Novom Sade, ako aj 50-ky festivalu slovenskej populárnej hudby Zlatý kľúč a folklórneho festivalu Tancuj tancuj.

Dokumentárny film Kto za pravdu horí si môžete pozrieť TU: https://www.tvpetrovec.com/39-minuty-plus/minuty-plus/6057-archiv160822.html

Trvanie filmu: 30 minút
Strih a dizajn Olgica Tordaji
Dokumentačný materiál poskytol: Michal Spevák st.,TV Petrovec, archív MSS, Obec Báčsky Petrovec, Slovenská redakcia RTV Vojvodiny, Jaroslav Čáni a Mariena Beličková
Vydavateľ: Matica slovenská v Srbsku
Vydania podporil Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí a Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov.

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články