Archív

Bol rok 1831: Prebeda, ach, prebeda!

V Dejinách petrovskej cirkvi Ján Stehlo opísal autentické udalosti z roku 1831, keď denne v Petrovci mali až 23 pohrebov: „Od polovice tohoto roku, od počiatku mesiaca júla, zažili sme najsmutnejšie časy. Naša vlasť bola zasiahnutá epidemickou chorobou, orientálnou cholerou. .. Najprvšie výskyty tejto epidémie, smrteľné prípady stali sa v krajoch poľských, odkiaľ sa to prenieslo do Uhorska..." Ďalej, s podrobným opisom príznakov tejto choroby a uvádzaním počtu obetí v krajine, Ján Stehlo pokračuje takto: „Prebeda, ach, prebeda! Predčasne a márne bola naša nádej, keď sme si mysleli, že odíde cholera, epidémia, ako sme to opísali v predchádzajúcom 16. paragrafe. Totiž od 16. septembra vlastne sa u nás epidémia započala..."

 

Stehlova kronika

 

Stehlova kronika

 

Pisateľ Dejín petrovskej cirkvi Ján Stehlo počas cholery v roku 1831 stratil manželku Emíliu, ktorá umrela ako 34 ročná. O tejto rodinnej strate a ničivosti choroby, ktorá polovicou septembra naberala na intenzite uvádza: "A od toho času so svojou príšernou silou za 8 týždňov vyčíňala a strašné pustošenie medzi obyvateľstvom petrovským zapríčinila. Za tento krátky čas 390 ľudí, všetkého veku, pohlavia a stavu, táto pliaga zachvátila. Najviacej zúrila počiatkom októbra, kedy sme mali denne 23 pohrebov. Mnohé domy temer vymreli, vyprázdnili sa. Zostalo mnoho sirôtok, zbavených oboch rodičov. Mnohí manželia ovdoveli presmutne a museli znášať ťažký lós. Aj samotný Slova božieho kazateľ, ó prebeda! — v tomto počte bol zahrnutý... lebo utratil najmilšiu znamenitú manželku svoju Emíliu, rodenú Weinrichovú, v kvete života, matku 8 dietok malých... V týchto najsmutnejších dňoch pre všetkých, v petrovských uliciach plač a bedákanie bolo počuť a bolo vidieť neustále prípravy na pochovanie mŕtvych. Boli to dni pre Petrovčanov naveky pamätné. Kiež by sme také isté už nikdy nedožili a aj ich potomci kiež by nikdy podobné nezažili!..."

V deň konania pohrebnej počestnosti Emílie Stehlovej rodenej Weinrichovej, ktorú konal Daniel Kolényi, farár kulpínsky, bolo spolu 9 pohrebov. O 6 dní po smrti svojej manželky Stehlo stál nad rakvou svojej matky Zuzany Stehlovej. Zostal sám s ôsmimi deťmi. Keďže sa bolo treba o tak početnú rodinu postarať, už 4. januára 1832 oženil sa s Ludovikou Rohonyiovou, dcérou hložianskeho farára, ktorá tiež v roku 1831 zostala bez otca, keďže aj jej otec Juraj Rohonyi umrel na následky epidémie cholery. Viac o Jánovi Stehlovi z referátu Mgr. Jána Vidu, farára petrovského TU: http://www.kulpin.net/files/23.09.2018-zivot_a_dielo_jana_stehlu_-_vypracoval_mgr._jan_vida,_farar_petrovsky.pdf

 

Ján Stehlo

 

Ján Stehlo

 

Petrovskí farári

 

Petrovskí farári

 

Ján Stehlo sa narodil pred 235 rokmi v Petrovci. Do kňazskej služby v úrade v Petrovci nastúpil po smrti svojho otca Ondreja Stehlu, ktorý bol prvým slovenským evanjelickým kňazom v Petrovci. Od prvého roku pôsobenia v rodnom Petrovci, totiž od roku 1818, Ján Stehlo začal písať kroniku, známu pod názvom Dejiny evanjelického augsburského vyznania cirkevného zboru v Petrovci po stránke cirkevnoštatistickej. Originál kroniky v latinčine si možno nájsť na stránke Slovenskej evanjelickej a.v. cirkvi v Srbsku TU: https://digital.seavc.rs/historia-petrovca/ . Kroniku Stehlo písal po celý čas svojho pôsobenia v Petrovci, teda za 50 rokov, a zapisoval do nej nielen údaje o počte narodených, umretých a sobášených, zápisnice z konventov, ale aj iné udalosti zo života dediny. Dejiny sú písané po latinsky, len niektoré kázne a piesne sú v bibličtine.

 

Stehlova hrobka pred rekonštrukciou

 

Stehlova hrobka pred rekonštrukciou

 

Stehlova hrobka po rekonštrukcii

 

Stehlova hrobka po rekonštrukcii

 

Na petrovskom cintoríne aj dnes stojí náhrobný kameň z ružového mramoru a na ňom vyrytý text: Tu odpočíwa w Kristu Pánu Welebny Ján Sztehlo býwalý báčsriemsky Senior a 50 ročný farár petrovský Narodil sa r. 1787 27 Júla Zomrel r 1868 19 januara Pokoj mu a wečná pamäť

V roku 2018 pri príležitosti 200. výročiu od nástupu Jána Stehlu do kňazského úradu v CZ SEAVC v Petrovci, jeho 50-ročnom požehnanom pôsobení v tomto zbore a pri príležitosti 150. výročia úmrtia Jána Stehlu bola zrekonštruovaná jeho hrobka na petrovskom cintoríne.

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články