Archív

Neboj sa, malé stádečko...

Lug, malá slovenská dedinka v Srieme, asi 4 km vzdialená od obce Súsek, oslavuje v tomto roku svoje 120 narodeniny. Založená bola v roku 1902 na Dunaji oproti slovenskej báčanskej osade Hložany. Nie je teda nijaká zvláštnosť, že túto osadu založili dosťahovalci z Hložian. Náš chudobný ľud ide — hnaný žitia nevôľou — na všetky strany sveta a hľadá si chlebovú postať. Tak naši chudobní, avšak statní a pilní Hložanci našli v zime, od adventu až po Jozefa prácu v lesoch kniežaťa Odescalchiho, rúbali drevo a tak si krvopotne zarábali každodenný chlieb. Keď takúto jednu horu menovanú Lúg (háj) vykolčovali, uchádzali sa u knižaťa, aby im povolil zakúpiť pozemky na tom mieste a tam si založiť osadu. Uvádza sa to v knihe Lug, dedinka v údolí, v texte Adama Vereša. Dnes, v deň Pamiatky posvätenia chrámu Petrovčania vedení zborovým farárom Jánom Vidom, ktorý je zároveň aj administrátorom v cirkevnom zbore v Lugu, pobudli na návšteve tejto malebnej slovenskej dedinky.

 

Neboj sa, malé stádečko...

 

Neboj sa, malé stádečko...

 

Neboj sa, malé stádečko...

 

Foto: CZ v Petrovci

 

Roku 1902. prišli báťa Jano Kollár do Petrovca a dali bubnovať, že kto chce isť do novej dediny, ktorá sa zakladá v súseckom chotári v Srieme, na území Odescalského pánstva bývať, aby sa hlásili u obecného predstaventva vo svojej obci a aby si vybral vysvedčenie. S týmto vysvedčením nech sa hlási u pána „oberferštera" v Súseku kvôli dodelenie zeme. Zem dostali na „polovicu", t. j. museli vytrhať a očistiť bôb, pánstvu polovicu dať, taktiež aj kukuricu olámať a s pánstvom podeliť. Druhá starosť bola nám pýtať od pánstva drevo, aby sme si vystavili dočasnú „kolibu" pre 80 duší. Píše to v pokračovaní textu Adama Vereša. A v ďalšom texte z knihy Lug, dedinka v údolí, zostavovateľa Pavla Matúcha, Rastislav Dudáš píše:

Pôdu fruškohorského úbočia ani prí najmenšom by sme nemohli nazvať prajnou. Je zaradená do nižšej kvality, úbočia sú príliš strmé a majú nedostatok vlahy. A predsa práve tu, kde iba hložie, tŕnie a stromy rôzneho druhu rastú, prácechtivý Slovák seje semeno svojho obstátia. Práve tu, kde sú neprajné podmienky rôzneho druhu i Nebeský rozsievač seje semeno svojho Slova. Prijme sa? Vyklíči siatina? Bude mať vzrast? Prinesie plody? To sú otázky, ktoré trápia každého poctivého roľníka pri obsievaní pôdy.

Každý začiatok je ťažky. Ani naši pradedovia to nemali ľahké. Od Jozefa po advent tvrdá práca na poliach hložianskeho, petrovského a iných báčskych chotárov, a naopak, od adventu po Jozefa ťažká práca spojená s chladnou zimou vo fruškohorských lesoch. Ťažká práca spojená s únavou zatvrdzuje v človeku srdce. Málo času, čo mu zostáva, človek venuje naberaniu nových síl. A predsa klčujúc stromy, tŕnie, kríky a bodliač fruškohorských lesov, aby na takto očistenom priestore mohol so svojou rodinou začať nový, lepší život, tento ľud klčuje i bodliače a tŕnie, krorým obrástlo jeho srdce. Začiatok budovania osady Lug je tesne spojený so začiatkom budovania a zriaďovania bohoslužobného života nových osadlíkov.

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články