Archív

Priebeh konferencie k 140. výročiu narodenia M. M. Harminca

Priebeh konferencie k 140. výročiu narodenia M. M. Harminca
 
Medzinárodná konferencia sa uskutočnila 11. júna 2009 v priestoroch Slovenského národného múzea v Martine, ktoré je dielom Michala Milana Harminca.
 
foto 1
 
Konala sa za prítomnosti prednášateľov z Francúzska, Maďarska a slovenských odborníkov. Medzi účastníkmi boli aj zástupcovia Ministerstva kultúry a Spolku architektov Slovenska.
 
foto 3
 
Úvodné slovo predniesol a účastníkov privítal primátor mesta Martin Mgr. Andrej Hrnčiar
 
Profesorka na École Nationale Supériere d' Architecture pani Alena Gauche-Kubová z Lyonu sa venovala vo svojej prednáške vysvetľovaniu pojmov – národná alebo klasická architektúra, vytvorenie novej a zároveň slovenskej, národnej architektúry v tvorbe M. M. Harminca.
 
foto 4
 
Pán Andreas Hádik z Múzea architektúry v Budapešti predstavil stavby M. M. Harminca vytvorené v Maďarsku, Srbsku, Rumunsku a na Ukrajine
 
Na niekoľkých dielach spolupracoval Harminc s inými odborníkmi - na pamätníku Milénia i na výstavnom pavilóne Mücsarnok. Na Bazilike sv. Štefana v Budapešti, ktorej stavba začala ešte v roku 1850 pracovalo niekoľko architektov. Neskôr patril medzi nich aj Harminc. Práca bola ukončená až po päťdesiatich rokoch, v roku 1900. Mnohé zo stavieb, ktoré sú postavené podľa jeho projektov sú považované za výnimočné diela. Dom, v ktorom býval počas svojho pobytu v Budapešti, bol zbúraný v roku 1924.
 
PhDr. Elena Machajdíková, pracovníčka Archívu Slovenského národného múzea v Bratislave, podrobne opisovala významné stavby M. M. Harminca na Slovensku – Múzeum Andreja Kmeťa v Martine a Slovenské národné múzeum v Bratislave. Na týchto stavbách v porovnaní so stavbami v Budapešti už uplatnil modernejší štýl.
 
Autorka článku pani Anna Sabová prečítala pozdrav od Harmincových príbuzných z Prievidze, od Andreja Harminca a jeho sestry Natálie Maliarikovej, rod. Harmincovej. Obaja sú vnuci Harmincovho brata Samuela. Citujem z ich listu: „Všade, kde architekt Harminc pôsobil, ho obdivovali pre jeho rozhľadenosť a vysoko praktický prístup k stavbe vzhľadom na jej použitie. Čiže myslel na všetkých, ktorí v objekte mali žiť, liečiť sa a liečiť, schádzať sa pri bohoslužbách, vystavovať umelecké diela a dejinné pamiatky, ubytovať sa a byť obslúžení, pracovať a zároveň reprezentovať – všetkému dal ľudské rozmery a spojil praktické s estetickým.“
 
O rodinných domoch a vilách, ktoré Harminc projektoval a postavil, prednášala architektka Jana Pohaničová. Spomenula niektoré jeho stavby postavené v slovenskom duchu – Slovenskú búdu v Skalici a vilu Dr. Emila Stodolu. Mnohé ďalšie vily a rodinné domy postavil vo väčších i menších mestách. Pamiatkou na Harminca je aj vila JUDr. Fábryho v Bratislave i náhradné domy pri Trnave pre vysťahovaných obyvateľov z oravských dedín, ktoré boli zaplavené vodami Oravskej priehrady. Vypracoval mnohé návrhy, medzi nimi aj návrh pre Slovenský dom pivovarníkov v Liptovskom Mikuláši. Pani Pohaničová vyzdvihla Harmincove rešpektovanie dobového vkusu a aj jeho národné cítenie.
 
Architektka Anna Zajková zo Slovenskej komory architektov sa venovala téme – Verejné budovy M. M. Harminca. Spomenula banky, z ktorých sa mnohé vyznačovali jednoduchosťou. Takou je napr. banka v Ružomberku a Trstenej. V centre Bratislavy postavil Dom Slovenskej ligy, v ktorom mal ateliér aj byt. Hotel Carlton-Savoy v Bratislave, ktorý bol prestavaný v priebehu dvoch rokov, vznikal z troch budov za prevádzky hotela. Po Harmincovi zostali školy, úrady, kultúrne domy, nemocnice, kúpeľné domy a mnoho ďalších budov, slúžiacich pre spoločnosť. Pripomenula, že v jeho stavbách prevládali do roku 1920 historizujúce prvky.
 
Profesor Štefan Šľachta sa venoval téme sakrálnych stavieb. Harminc navrhoval, prestavoval a staval kostoly pre všetky konfesie v niekoľkých krajinách. Medzi prvými na Slovensku to boli kostoly v Pribyline, Hybe, Prietrži a v ďalších mestách, mestečkách a dedinách. Tragický je najmä príbeh kostola v Černovej, ktorý bol dokončený v roku 1907, no vysvätený bol až v roku 1913 kňazom Andrejom Hlinkom.
 
Pán Šľachta zhodnotil činnosť M. M. Harminca, ktorý zanechal po sebe rozsiahle dielo. Bol to staviteľ, ktorý nehľadal extrémy, neexperimentoval, vynikal svedomitosťou a poctivosťou. Doteraz sa mu nevenovala dostatočná pozornosť a dosiaľ nebola vydaná ani jeho monografia. Vyšiel iba zborník Z novších výtvarných dejín Slovenska od Eduarda Torana v roku 1962.
 
Mgr. Maroš Semančík, historik umenia sa zaoberal Harmincovým dielom vo Vysokých Tarách. Opísal stavby, ktoré dodnes vynikajú svojou architektúrou v danom prostredí. V Novom Smokovci postavil ústav pre liečenie tuberkulózy - Palace sanatórium Dr. Szontágha. V roku 1934 projektoval ďalšie sanatórium v Novom Smokovci, moderný Zdravotný dom Palace. Prvýkrát tu uplatnil technológiu nového konštrukčného materiálu - oceľový skelet. V Novej Polianke postavil Vojenské sanatórium pre liečenie tuberkulózy, v Novom Smokovci lekáreň Dr. Szontágha a niekoľko rodinných domov pre významné osoby.
 
Plánovaný príspevok profesora Matúša Dullu z Českého vysokého učení technického z Prahy neodznel, pre jeho neúčasť.
 
V diskusii sa objavila aj otázka správneho písania krstných mien staviteľa Harminca. Najčastejšie sa objavuje jeho meno v poradí Milan Michal. Jedna z účastníčok konferencie, ktorá nahliadla do matriky v Kulpíne, potvrdila správnosť poradia Michal Milan.
 
Autorka tohto príspevku spomenula pôvod, niektoré životné príhody z Harmincovho života a aj jeho účasť na politickom dianí.
 
Evanjelický pán farár z Prietrže, dediny spod Bradla, oznámil, že na ich kostole, ktorý postavil M. M. Harminc v roku 1907, bude slávnostne inštalovaná pamätná tabuľa.
 
Týmto článkom by som chcela vyjadriť poďakovanie iniciátorovi konferencie profesorovi Šľachtovi a tiež všetkým odborníkom, ktorí sa na nej zúčastnili a predniesli svoje príspevky. Je to jeden z pamätníkov, ktorý patrí významnému projektantovi a staviteľovi Michalovi Milanovi Harmincovi.
 
Prievidza 15. júna 2009
 
Anna Sabová

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť
SEM VNESTE TEXT Z OBRÁZKU (AK NEMÔŽETE PREČÍTAŤ TEXT STLAČTE OBNOVIŤ)

urad

Letmo

Ján Myjavec (1909 – 1985)

Pôjdeme

Nad riekou širokou
brezy sa klonia
v hladinu neskalenú.
A ktosi v diaľke
piesňou divokou
objíma žírne polia.
...
Vzduchom už vibrujú
záchvevy leta,
v rozpuku krás
ktosi nás volá.
Pôjdeme, priateľu,
veď je už čas.

 

Posledné komentáre

Posledné články