Archív

Naše kalendáre na rok 2023

Nazrime do niektorých našich najnovších ročeniek. V Národnom kalendári 2023 pri príležitosti osláv 250 rokov slovákov v Kysáči Ľudmila Berediová Stupavská píše o jubileu Kysáča. V úvode texte Z dejín 250 ročného Kysáča ozrejmuje: S magickou trojkou, ktorá má hlboký mystický význam, sa stretáme nielen rozprávkach, ale aj vo všetkých náboženstvách. V dejinách Slovákov sú početné historické udalosti, ktorých rok sa končí práve trojkou: 623 — vznik Samovej íše, 833 — vznik Veľkej Moravy, 863 — príchod Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu, 843 — kodifikácia spisovnej slovenčiny, 1863 — založenie Matice slovenskej, 1993 — osamostatnenie Slovenska... ale i 1773 — príchod prvých Slovákov do Kysáča. Zakladateľ Pazovského kalendára Miroslav Demák ozrejmuje, že si v Pazovskom kalendári 2023 pozornosť zasluhujú autori literatúry faktu: Ľudmila Hurbanová a Zlatko Klátik. Slovenský svetový kalendár, okrem tlačenej podoby, vychádza aj elektronicky a Náš kalendár Slovákov v Maďarsku prináša 12 typických jedál Slovákov v Maďarsku. Najmladší Kovačický kalendár v treťom ročníku prináša aktuality z tejto našej banátskej osady, ktorá v roku 2022 oslavovala 220 rokov osídlenia Slovákmi.

 

Naše kalendáre na rok 2023

 

Naše kalendáre na rok 2023

 

Naše kalendáre na rok 2023

 

Naše kalendáre na rok 2023

 

Miroslav Demák ozrejmuje, že si v Pazovskom kalendári 2023 okrem dominujúcich básnikov pozornosť zaslúžia, možno aj viac než prozaici, autori literatúry faktu. Rozhodli sa teda, že v tomto ročníku PK dvoch autorov z minulosti predstavia spoločne, publikovaním ukážok z ich tvorby. Predstavujú Ľudmilu Hurbanovú a to pri príležitosti 145. výročia jej narodenia. Ide však o dvojnásobné jubileum, lebo rok 2023 je aj 120-tym výročím prvého divadelného predstavenia v Starej Pazove, v ktorom sa Ľudmila predstavila ako herečka. K Ľudmile Hurbanovej zaradil aj srbské básne Zlatka Klátika zo zabudnutej, ale znovuobjavenej zbierky z roku 1945. Žiaden iný slovenský básnik z Vojvodiny nebol tak hojne zastúpený v zbierke významných juhoslovanských básnikov.

„Tento ročník Slovenského svetového kalendára sme začali absolvujúc zaujímavé témy zo života argentínskych Slovákov a Argentína a slovenské komunity žijúce na jej rozľahlých priestoroch boli aj Krajanskou témou, ktorou sme ročník uzavreli. Argentína na začiatku a na konci kalendára zrejme povzbudzuje pozornosť tak Slovákov na Slovensku, ako aj v početných slovenských komunitách vo svete. Najnovšia edícia Slovenského svetového kalendára je venovaná aj čulej aktivite slovenských vzdelávacích centier, najmä v krajinách západnej Európy. Z druhej strany však pozornosť sme venovali aj výtvarnému životu v jednotlivých krajinách, akými sú napríklad Rumunsko a Poľsko. V novšej dobe je čoraz väčší záujem o gastronomickú kultúru všeobecne, a tak aj Slovákov. Nazreli sme prvýkrát do slovenskej kuchyne v Slovinsku, v Maďarsku, ale aj v exotickom Libanone a sledovali sme, ako sa slovenská gastrokultúra prezentuje v talianskom Turíne a v chorvátskej Rijeke," píše v úvodníku kalendára a v jeho elektronickej podobe si možno zalistovať TU: https://www.slovenskykalendar.com/download/SSK-2023.pdf

 

Naše kalendáre na rok 2023

 

foto06

 

 

Recept Komlóšske špricke je prvým z 12 receptov v Našom kalendári.

Prísady: 5 dl mlieka, 5 dl hladkej múky, 3 —4 vajcia, masť na smaženie, práškový cukor, škorica, kakao na posypanie

Postup: Mlieko necháme zovrieť a za varu do neho prisýpame múku. Za stáleho miešania — uvaríme tuhé cesto, ktoré necháme vychladnúť. Do vychladnutého cesta postupne po jednom pridávame a dôkladne vymiešame vajcia. Cesto nesmie byť primäkké, preto niekedy stačia aj tri vajcia, najmä ak sú väčšie. Vymiešané cesto naplníme do špricíka, valca s formou ružičky na konci, z ktorého vytláčame 10—12 cm dlhé pásiky. Nožom ich odkrojíme, vložíme do horúcej masti a vysmažíme do ružova. Hotové špricky posypeme práškovým cukrom a škoricou alebo kakaom. (Recept je z publikácie Komlóšske pochúťky)

 

Katarína Pucovská

 

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články