Archív

Zakáľačky, zaklávačke, zabíjačke

Fašiangy pomaly vrcholia. Fašiangové obdobie sa začalo sviatkom Troch kráľov a trvá do polnoci pred Popolcovou stredou. V tomto roku Popolec pripadá na stredu 22. februára. Potom už bude nasledovať 40 dňový pôst. Ešte teda iba týždeň a už bude po svadbách, karnevaloch, maškarných plesoch, zábavách. Fašiangy boli aj časom priadok a zakáľačiek, ktoré sprevádzali zábavy. Kedysi počas fašiangového obdobia domáce zabíjačky bývali takmer každodenné. Dnes už o nich ľudia väčšinou len spomínajú. V dobrom.

„Fašiangy, fašiangy, fašiangové časy,
jedni pijú, druhí jedia za stolom klobásy."

 

Zabíjačka v Petrovci u stolára Tomáša Tordaya (foto: Milan Torday)

 

Zabíjačka v Petrovci u stolára Tomáša Tordaya (foto: Milan Torday)

 

Na zabíjačke u Tomáša Tordaya (prvý sprava) v dvadsiatych rokoch dvadsiateho storočia sa zúčastnil aj Andrej Červenský (v strede), bývalý náčelník železničnej stanice v Petrovci, vedľa neho Zuzana Červenská, matka Fedora, Zdenky a Mirka (bývalý tréner, dlhé roky v Afrike) – stoja v hornom rade zľava, piaty zľava Ján Torday, ďalej profesor Kvačala a Samko Šeprák, ktorý s Jánom Tordayom maturoval s prvou generáciou žiakov petrovského gymnázia.

 

Ján Žolnaj: Zabíjačka v Kovačici

 

Ján Žolnaj: Zabíjačka v Kovačici

 

Gazda povolával na zakáľačku deň-dva dopredu. V deň zabíjačky muži prichádzali do gazdovho domu skoro ráno, neraz ešte za tmy, čo záviselo od počtu ošípaných, ktoré sa mali zakáľať. Najčastejšie to bývali 2 – 3 ošípané. Rodiny vtedy bývali početnejšie a bolo treba pripraviť dostatok jedla pre mnohé hladné ústa.

Počas fašiangov sa dedinou od skorého rána ozýval kvikot ošípaných a šírila sa vôňa spálenej srsti. Bravy sa najprv poopaľovali slamou a potom sa obárali vriacou vodou. Nasledovalo škrabanie špeciálnymi škrabákmi, až kým sa brav "nezablysol" v krásnej, čistej, ružovej farbe. Deti sa už vtedy začínali tmoliť okolo ošípanej a muži im vďačne odkrojili kúsok z ucha alebo kus chvostíka ošípanej. Pre deti to bola skutočná pochúťka a s jej chrumkaním sa dlho bavili.

Rozoberanie brava bolo obyčajne zverené šikovnému, silnejšiemu mužovi, ktorý ho rozpolil a vybral črevá a vnútornosti. Ženy mali na starosti črevá poumývať a „ošľamovať". Polovice alebo štvrtiny brava sa už potom vniesli na veľký zabíjačkový stôl do teplej izby a tam sa mäso krájalo, mlelo, robili sa klobásy. Ženy zostali vonku a v kotloch vyprážali škvarky. Vnútornosti a kožky varili vo veľkých hrncoch a keď už boli dobre uvarené muži z nich urobili brezák (tlačenku).

Až keď sa všetka práca dokončila začínalo sa s večerou. Večera niekedy bývala neskoro v noci, alebo aj po polnoci – ak sa zakáľalo troch alebo aj štyroch bravov. Unavené deti sa vtedy večere nemohli dočkať a neraz hladné zaspali. Večerala sa obyčajne silná „rosťovka" (rascová polievka), v ktorej sa varilo veľa mäsa, kosti, obličky, srdce a jazyk. Horúca polievka sa naliala na nakrájanú čerstvú cibuľu a tenké plátky chleba, ktoré sa použili namiesto závarky. Zvlášť sa podávalo varené mäso a najčastejšie sa jedlo iba s chlebom a chrenom. Nasledovali „krumple na ťapši", čiže zemiaky pečené v sedliackej peci na plechu a čerstvá pražená klobása s kapustovým šalátom. Keďže na zakáľačke bývalo prítomných neraz dvadsať alebo aj viac osôb, domáca gazdiná napiekla viac druhov koláčov, aby bolo dosť pre každého a aby aj zvýšilo. Pred odchodom domov každá rodina dostala výslužku zo zakáľačky: čerstvú klobásu, škvarky, brezák, pečené mäso a koláče.

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články