Archív

CMUK PRE SĽUK

ZAZNAMENALI JUBILEÁ V ROKU 2009
OSLAVY ŠESŤDESIATIN ZAČAL CHÝREČNÝ SÚBOR VO VOJVODINE
 
CMUK PRE SĽUK
 
V auguste roku 1949 v amfiteátri pod staroslávnym zámkom vo Zvolene vystúpil prvýkrát Slovenský ľudový umelecký kolektív. Štátny súbor hudby, spevu a tanca (so sídlom v Rusovciach pri Bratislave a zostavený prevažne z absolventov umeleckých škôl) odvtedy starostlivo a nanajvýš profesionálne vyberal, uchovával, umelecky spracoval a rozvíjal umenie slovenského ľudu.
 
foto
 
SĽUK v roku 2009 v Kovačici
 
Za šesť desaťročí SĽUK mal dokopy viacej ako 10.000 vystúpení, navštívil viac ako 60 krajín sveta. Jeho umenie obdivovalo vyše 30 miliónov divákov, majú vydaných 15 CD nosičov a tri diamantové platne si kúpilo viac ako 30.000 zbožňovateľov . Zo spomínaného počtu šesť predstavení mali hudobníci, spevácky zbor a tanečníci súboru od 6. do 10. decembra 2008 aj vo Vojvodine – v Kovačici, Starej Pazove, Selenči, Báčskom Petrovci, Kysáči a Novom Sade. Diváci ich aj tu odmeňovali dlhotrvajúcim potleskom a odborná kritika nešetrila uznaním. Slovenský ľudový umelecký kolektív počas celého roku 2009 mal jubilejné vystúpenia, najviac v Bratislave.
 
foto
 
SĽUK v Kovačici
 
Pri prvých krokoch, ale až dodnes, na púti k obdivu miliónov fanúšikov SĽUK-u pomáhajú čelní slovenskí umelci – najznámejší hudobní skladatelia, choreografi a výtvarní umelci. S tancami SĽUK-u je okrem iných zaslúžilých znalcov späté meno maestra Juraja Kubánku, ktorý vytvoril najvýraznejšie tance tohto súboru. Tento tanečník, choreograf a režisér SĽUK-u z dedinky Turie pri Žiline zaznamenal v roku 2009 dvojnásobné jubileum: stal pri zrode šesťdesiatročného SĽUK-u a životné jubileum zaznamenal 31. októbra – osemdesiate narodeniny. Tanečný teoretik, historik a kritik Mgr. Art. Emil Bartko napísal o majstrovi Kubánkovi, že je „neskrotne pracovitý, neovládateľný i večne mladý“. Taký, aký je i sám Slovenský ľudovoumelecký kolektív: usilovný, nezadržateľný a „ustavične nestarý“.
 
foto
 
Maestro Kubánka v deň svojich 80. narodenín
 
„Ďuso“, ako oslovujú tí najbližší majstra Kubánku, bol aj jedným z krstných otcov umeleckých triumfov Lúčnice a výrazne sa podpísal o úspechy aj okrem iných Srbského ľudového súboru (SĽA) Lužických Srbov v nemeckom Bautzene, poľského SLONK-u a nechýba v jeho choreografickom rukopise ani spolupráca s Goranom Bregovićom.
 
Maestro Kubánka a ďalší SĽUK-ovci, klobúk dolu, veľa zdravia a hodne zdaru!
 
Text a foto: Ján Špringeľ

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články