Archív

Mesiac na dedine

Mesiac na dedine
 
V utorok 16. marca 2010, o 20:00 v divadle Slavija, ul. Svetog Save 16 v Belehrade, v rámci IX. Medzinárodného divadelného festivalu Slavija 2010 bude hosťovať Divadlo ASTORKA KORZO "90" z Bratislavy, so svojím predstavením "Mesiac na dedine" Ivana Sergejeviča Turgeneva v réžii Romana Poláka.
 
foto
 
(Foto www.pozoriste-slavija.co.rs)
 
Natália (Marta Sládečková) je manželka bohatého podnikateľa (Peter Šimun), jej život prebieha vzrušujúco a príjemne. Popri manželskom živote nadviazala Natália paralelný, veľmi silný a dlhoročný vzťah s Rakitinom (Matej Landl). Mladý učiteľ Beľajev, ktorý práve nastúpil ju však tiež nenecháva ľahostajnou. Natália nemieni opustiť manžela, nechce prerušiť milenecké puto s Rakitinom, zároveň však cíti, že náklonnosť k Beľajevovi ju čoraz viac zasahuje. Mladučkej príbuznej Viere (Rebeka Poláková) sa tiež páči učiteľ Beľajev, ani ona mu nie je nesympatická, Natália sa preto rozhodne vydať dievča za bohatého ale veľmi zvláštneho Boľšincova (Vlado Černý).
 
V komédii najlepšieho rozprávača príbehov 19. storočia a znalcu ľudských pováh, spisovateľa Turgeneva, je láska rôznych podôb pretkávaná komickými výstupmi groteskných postavičiek v podaní Zuzany Kronerovej / Szidi Tóbiás, Borisa Farkaša a Juraja Kemku. Dvojicu sluhov s charakteristickými črtami commedie dell´arte brilantne stvárňujú Miroslav Noga a Lucia Siposová.
 
Turgenevov Mesiac na dedine je zatiaľ poslednou divadelnou inscenáciou línie uvádzanie ruskej klasiky, ktorú Polák vytvára s vnútornými súvislosťami, ideovým prepojením, ale výrazovou diferenciáciou a nápaditosťou. Od takmer naturalistického, no výtvarne do čierno-biela štylizovaného Uja Váňu cez esteticky čistý Les, vizuálne odvážny Zločin a trest, kontrapunktných v hereckom prejave a výtvarnom zobrazení Meštiakov a vizuálne striedmych, súčasných Letní hostí prešiel Polák k Turgenovovi. V mesiaci na dedine až eklektickou metódou výrazne priblížil príbeh starý vyše sto rokov súčasným divákom. Výtvarne posunul dej divadelnej hry o takmer pol storočia do obdobia secesie a základom vizuálnej koncepcie sa stal veľkolepý, dobovo zariadený skleník, kde sú hrdinovia v bielostných kostýmoch „uväznení“ vo svojej vášni i nenávisti a ani nevedia o okolitom svete plnom špiny a bahna. Postupne, s odhaľovaním túžob, emócii a neprekonateľných žiadostivostí dramatických postáv, prechádzajú kostýmy veľmi prirodzeným, takmer nebadaným spôsobom do súčasnosti a takisto sa scéna mení na čistú bielu plochu charakteristickú pre moderné scénografické trendy. Jedinečný je aj hudobný prístup – od „dobových“ hudobných motívov po moderný minimalizmus sprevádza vizuálnu premenu postáv a dokresľuje ich rozporuplne zložité duševné stavy. Polák sa pri koncipovaní Mesiaca na dedine inšpiroval Turgenevovými presahmi komédie do frašky, až ľudového divadla popri psychologicko-dramatickej rovine hlavných hrdinov partnerského trojuholníka. Naša javisková verzia v smelých kontúrach súčasného modernizmu vykresľuje psychologický ponor do vnútra vášňami zmietaných postáv, a verná autorovmu zámeru, prirodzene prechádza grotesknými a tragikomickými polohami. V harmonickej prepojenosti s vizuálnou a hudobnou koncepciou diela s nadhľadom komentuje náš súčasný svet
 
Ivan Sergejevič Turgenjev - „MESEC DANA NA SELU“
 
Režija: ROMAN POLAK
Dramaturg: ANDREA DOMEOVA
Scenograf: TOMAŠ RUSIN
Muzika: OSKAR ROZSA
Kostimograf : MARIJA HAVRAN
Uloge:
Peter Šimun - ARKADIJ ISLAJEV
Marta Sládečková - NATALIJA
Rebeka Poláková - VJERA
Szidi Tóbiás, Zuzana Kronerová - LIZAVETA
Juraj Kemka - ŠAF
Matej Landl - RAKITIN
Róbert Jakab - ALEKSEJ BELAJEV
Vlado Černý - BOLŠINCOV
Boris Farkaš - DOKTOR ŠPIGELSKIJ
Miroslav Noga - MATVEJ
Petra Vajdová - KATA
Samko Abrahám - KOLOV HLAS
 
Iako se ruski pisac Ivan Sergejevič Turgenjev često sporio sa svojom majkom oko kmetstva i rado isticao svoj negativan stav prema toj formi »vlasništva« nad seljacima, kada je sâm postao gazda na imanju, ipak nije davao slobodu svojim podanicima. Pozorište »Astorka« je premijerno nastupilo sa dra mom „Mesec dana na selu” ovog poznatog autora.Nedoslednost u tvrdnjama se može označiti kao tipičan stav talentovanog, senzi bil nog, perceptivnog i plodnog majstora reči. Možda mu je upravo ova osobina omo gu ćila da sagleda svet i stvari oko nas iz drugačije perspektive, da ima različite stavove. Sa jed ne strane, on tvrdi da život nije igračka, zabava ili zadovoljstvo, već samo odrica nje, a odmah zatim dodaje “talenat se neguje raznovrsnošću, i bilo kakvo trajno vezivanje za že nu je za umetnika nedopustivo”.Na seoskom imanju bogatog Arkadija Islajeva, osim njegovih brojnih prijatelja, poznanika, učitelja i podanika, susrećemo i ljubav u svim njenim oblicima. Od nasilnog, unutrašnjeg oblika sažaljenja, pa do nežnog, neiskustvom ranjivog, osećaja podređenosti mlade devojke, koju ljubomorom izjedena “nadomešćena majka” iskorišćava za svoje ciljeve.
 
Groteskno komična ravan ovog komada, prepliće se sa tragičnim, tako da se u ovoj predstavi koju je pripremio Roman Polák, za tri sata, možete naći u svim sferama intime i žanrovske klasifkacije pozorišne igre. Reditelj je vrlo nežno držao svoju imaginarnu palicu a, iako je na momente pokazivao potrebu za preeksponiranim, suviše ekspresivnim izražajem, ansamblom je ipak upravljao sa merom, bez želje da izazove gađenje kod gledaoca – samo ga je šokirao. Zar nije nasilje šok ne samo za žrtvu, već i za okolinu? Zašto onda to ne bi bio šok i za gledaoce?
 
Daša Šebanova

Komentárov  

0 #1 Mesiac na dedine zvíťazilnovinarka 2010-03-18 06:39
Na IX. Medzinárodnom divadelnom festivale Slavija 2010 v Belehrade, na základe jedoznačného rozhodnutia odbornej poroty zvíťazila inscenácia Mesiac na dedine v predvedení hercov divadla Astorka Korzo "90" z Bratislavy.
Keď ide o slovenský divadelný súbor tak porota osobitne vyzdvihla prednes hercov Marty Sládečekovej a Mateja Landla, ako aj kvalitu kostýmov, ktoré vypracovala Mária Havranová.
Nahlásiť administrátorovi

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články