Archív

NIE TAK DÁVNO

NIE TAK DÁVNO
 
Dnešný deň 27. apríla sme ešte pred 5. rokmi oslavovali ako Deň ústavnosti. Za štátny sviatok bol vyhlásený počas Miloševića v roku 1992 a svätili sme ho aj počas prvého „demokratického“ prezidenta Vojislava Koštunicu. Až v apríli roku 2007 tento sviatok neexistujúceho štátu Juhoslovenskej spolkovej republiky, čiže zväzku Srbska a Čiernej Hory, napokon zrušili. Na roky a udalosti v našich najnovších dejinách málo spomíname. Avšak svetová verejnosť nezabúda. Hlavný prokurátor Medzinárodného trestného tribunálu pre bývalú Juhosláviu Serge Brammertz si dnes prišiel uctiť pamätník genocídy v Srebrenici.
 
V Srebrenici bolo v roku 1995 zabitých vyše 8000 chlapcov a mužov z komunity bosnianskych moslimov. Masakra v Srebrenici je považovaná za najhorší prípad hromadného vyvražďovania na európskom kontinente od skončenia druhej svetovej vojny.
 
Podľa oficiálnych informácií bosnianskosrbské jednotky usmrtili až 8000 mužov a chlapcov, ktorí hľadali útočisko v moslimskej enkláve. Tragédii nezabránili ani mierové sily OSN, ktorá Srebrenicu vyhlásila za chránené územie. Z hromadných hrobov v okolí mesta doteraz exhumovali vyše 6400 tiel.
 
„Bosnianski Srbi nikdy neuznajú, že masakra v Srebrenici počas bosnianskej vojny v 90. rokoch bola genocídou.“ V rozhovore pre dnešné vydanie denníka Večernje Novosti to uviedol premiér bosnianskej Republiky srbskej Milorad Dodik. Vyjadril tak nesúhlas s dávnejšími rozhodnutiami Medzinárodného súdneho dvora a Medzinárodného trestného tribunálu pre bývalú Juhosláviu, ktoré hromadné popravy moslimov v Srebrenici kvalifikovali ako genocídu.
 
Podľa Dodika je totiž pravdepodobnejšie, že namiesto uvedených 7000 obetí v Srebrenici zahynulo "iba" 3500 ľudí, pričom nevysvetlil, ako získal tento počet. "Máme informácie, že 500 ľudí zaradených medzi obete je nažive a že vyše 250 ľudí pochovaných pri pamätníku v Potočari nebolo zabitých v Srebrenici," povedal Dodik.

Komentárov  

0 #1 janjan 2010-05-04 13:12
Tema je teska.
Da podsetim, za svadju i ljubav, rat i mir i druge stvari, potrebno je dvoje, i vise niko ne gleda ko je prvi poceo.
Nahlásiť administrátorovi

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články