- Podrobnosti
-
Uverejnené 18. 12. 2010
V Petrovci dnes jubilejný koncert Komorného zboru Musica viva
Desaťročné dejiny Komorného zboru Musica viva
Komorný zbor Musica viva z Báčskeho Petrovca s pomocou Božou a zvlášť ďakujúc úsiliu jeho zakladateľke – hudobníčke Mariene Stankovićovej – Krivákovej bol založený v roku 2000 podjeseň, po tom ako spomenutá učiteľka hudby absolvovala seminár pre dirigentov. Seminár prebiehal v mestečku Diviaky v SR a na ňom nielenže mala príležitosť počuť rady popredných odborníkov, lež aj spomenutí odborníci nezamietli vypočuť nadšenca, ktorý v sebe nosí túžbu po rokoch v Petrovci oživiť zborový spev.
Hnaná túžbou, plná pekných dojmov a vedomostí naša umelecká vedúca za
krátky čas zoskupila milovníkov hudby – väčšina boli milovníčky, a už 8.
novembra na Deň učiteľov zaspievali pár nacvičených pesničiek v ZŠ Jána
Čajaka v Petrovci. Potom sa to už rozbehlo!
O speve nového zboru sa niesli pekné chýry, takže pre nových členov
nebola núdza, okrem mužských. Prečo sa muži aj dnes ťažko zapájajú do
zborového spevu v Petrovci? Ťažko povedať, ale ignorujúc také
„maličkosti“ zbor spieval, už či za pomoci jedného muža Svetoslava
Majeru, neskoršie Pavla Maglovského, alebo si vypožičal aj hlas
Miroslava Hemelu. Keď členky zboru videli, že z nás mužov malý osoh,
samé sa chopili práce a ich spev, a to krásny, zostal zaznamenaný aj na
cédečku.
O desaťročnej nepretržitej práci zboru dal by sa napísať román, ale
preto že málokoho zaujímajú cudzie starosti, - zvlášť nie problémy
jedného speváckeho zboru, uvádzam iba to najpodstatnejšie.
Na repertoári zboru boli najprv nestarnúce melódie, tiež piesne
duchovné, vážna hudba ako i ľudové piesne. Vystupovalo sa na SNS, v
kostole, na rôznych kultúrnych podujatiach, jedným slovom všade kde
chýbala „pekná hudba a pekné úzadie“.
Zbor pôsobil pri MOMS v Petrovci a každý rok absolvoval okolo 20
vystúpení, tak doma ako i v zahraničí. Na prvý zahraničný zájazd zbor
vycestoval v roku 2002 do Slovenskej Republiky, do mestečka Dolná Krupá.
V roku 2003 zbor už bol afirmovaný a nechýbal takmer na žiadnej
verejnej udalosti, počnúc od cirkevných podujatí – Svetový deň
modlitieb, Veľká noc, Cyrilo-metodský večierok i iné, ako i stretnutiach
zborov napr. v Selenči, na prehliadke súborov a zborov v Petrovci, na
festivale Tancuj tancuj, ochotne zaspieval aj na otváraní výstav, na
Predslávnosťových dňoch v Kulpíne, na SNS v Petrovci, v Šíde... Mali sme
aj hostí z Turčianskych Teplíc v spolupráci s Gymnáziom Jána Kollára v
Petrovci a ako šľahačka na tortu bola prezentácia prvého CD Komorného
zboru Musica Viva 21.12. v preplnenej sieni SVD v Petrovci. Roku 2003
zbor si vyšliapal cestu, ktorou až dodnes kráča a vedľa tej hlavnej
cesty urobil aj úvrate, kde členovia chvíľku postoja, v nových neznámych
mestám a s novými, stále pribúdajúcimi priateľmi.
Známosti
sa rozširovali a ponúkali ďalšie možnosti spolupráce. Tak už v roku
2004 do Petrovca zavítal zmiešaní spevácky zbor Domovina z Braväcova pri
Brezne zo Slovenskej Republiky. Spomienky, ktorými sa v tom roku
zviazali dva zbory, nemožno roztrhnúť, lebo sa družba zborov zmenila na
rodinné a osobné známosti. Takých a podobných kontaktov s rokmi ďalej
pribúdalo.
Avšak,
aj veľa dobrého vie uškodiť. Tak aj náš spev mnohí začali považovať za
samozrejmosť, pritom však o naše potreby nedbali, zanietenosť ochabla a
začalo nás ubúdať. Na Tancuj, tancuj, ktoré bolo v Jánošíku vedúca
sotva zoskupila nevyhnutný počet členov. Keď však prišlo ku „lámaniu
chleba“ a zvlášť keď sa stala otáznou už pred rokom zakreslená cesta do
Slovenskej Republiky, prúdy sa pohli, našli sa aj dináre a my sme
opätovali návštevu Braväcovu koncom augusta.
Po zájazde do SR vystúpili sme ešte v novosadskom Šafáriku a potom
znovu kríza. Vystal aj tradičný vianočno – novoročný program a „každý
pošiel svojou cestou“...
Celý rok 2006 a značnú časť roka 2007 zbor Musica viva bol iba ženský spevácky zbor, avšak úspešný a vydal i CD.
Pred
koncom roku 2007 do zboru sa znovu vrátili mužské hlasy – až štyri.
Razom sa spievalo na vianočno – novoročnom koncerte – a to pekne.
V roku
2008 sme mali habadej vystúpení. Boli sme aj na Slovensku v Braväcove.
Ale najkrajší zážitok bolo vystúpenie v novosadkej synagóge. Tam sa
dostávajú iba tí najlepší, a ešte keď obecenstvo tlieska do taktu piesní
a keď spevákov vyprevádza z pódia potleskom, aký si v kariére nepočul
tomu sa povie, že je to koruna, a odplata za zriekanie sa a viacročnú
námahu.
V tom roku sa udiala možno i historická udalosť. Po prvý raz sa v
Petrovci stretli 4 najúspešnejšie slovenské zbory z Vojvodiny: Šafárik z
Nového Sadu, Stará Pazova, Zvony zo Selenče a Musica Viva a nám
sa dostali slová chváli nielen od obecenstva ale aj od členov ostatných
zborov, ktorí sa pochvalne zmienili aj o organizácii sústredenia.
Rok 2009
by bol najobyčajneším zo všetkých: vystúpenia, zájazd za hranice,
potlesky... keby ho neskalil vianočno – novoročný koncert v chráme Božom
v Petrovci. Pre tento koncert sme sa náročne priprávali, lebo mal
odznieť v zvláštnom prostredí a pred auditóriom, ktoré má osobitný vzťah
voči chórovému spevu. Mali sme aj hostky z gymnázia. Aby koncert nebol
jednotvárny, pán farár dovolil, aby sa odspievalo aj pár „necirkevných“
pesničiek. Napriek tomu, že sme ich pozorne vyberali a dbali aby pekne
zneli v kostolnom ambiente, dozvuky neboli najpriaznivejšie a nevystali
ani poznámky, že také piesne nepatria do chrámu. Odvtedy zbor
nevystupoval v petrovskom kostole.
Ajhľa, za
nami ide byť aj jubilejný rok 2010. O jubilantoch hádam všetko
najlepšie. Všetka česť a vďaka za vytrvalosť, obetavosť, za zriekanie
sa, za lásku k hudbe, za obete, na ktorých by jej pozávidel aj sám
Herkules, patrí našej umeleckej vedúcej Mariene. Vďaku si zasluhujú aj
bývalí a terajší členovia zboru, že svoj voľný čas trávili na skúškach,
ktoré neprebiehali vždy iba v príjemnom ovzduší. Naučili sa spievať
ľudové, duchovné, cirkevné a tiež i hymnické piesne. A úloha to nebola
ani trochu ľahká, lebo väčšina spievajúcich pesničky, ktoré už dávno
poznala, iba pred nacvičovaním prvýkrát videla znotované ako štvorhlasné
skladby vážnej hudby.
Čo povedať na záver?
Po desaťročnom spoločnom zdieľaní a prežívaní úspechov a neúspechov, my
nie sme iba zbor, ale trochu početnejšia rodina, ktorá má svoju matku –
umeleckú vedúcu Marienu Stankovićovú - Krivákovu. Máme nádej, že
doterajšia činnosť zboru bude lákadlom pre nových milovníkov hudby, aby
sa nám pripojili!
Pavel Maglovský
You have no rights to post comments
Komentárov