Archív

Michal Godra udržiaval národné povedomie dolnozemských Slovákov

210. výročie narodenia
 
Michal Godra udržiaval národné povedomie dolnozemských Slovákov
 
Do Báčky za učiteľa prichádza v roku 1828. Najprv pôsobil v Kulpíne v rodine Stratimirovićovcov. Tu pobudol do roku 1831 a počas tohto obdobia udržiaval blízke styky s riaditeľom novosadského gymnázia Pavlom Jozefom Šafárikom. Bol jedným zo zakladateľov Prvej Slovenskej učenej spoločnosti v Hložanoch a v Báčskom Petrovci sa pričinil o založenie slovenského čitateľského spolku. Spoločne so Šafárikom odporúčal Srbom štúdium na slovenských gymnáziách a lýceách a zároveň podával konkrétne návrhy proti odnárodňovaniu Slovákov. V roku 1836 začína ako riaditeľ a profesor seniorátneho slovensko- nemeckého gymnázia v Novom Vrbase.
 
Honťan Michala Godra st., narodený 20. 9. 1770 v Bátovciach začínal ako farár v Drážovciach, potom až do konca svojho života pôsobil v Bohuniciach (1815). Patril medzi zakladajúcich členov Učenej spoločnosti banského okolia a v jeho šľapajach pokračovali aj dvaja jeho synovia Michal Godra a Samuel Godra. Michal Godra, ml. sa narodil 25.januára 1801 v Bohuniciach. Základné a stredné školy absolvoval v rodisku a v Banskej Štiavnici. V rokoch 1817-1820 študoval v Modre a Šoproni, 1821-22 na evanjelickom lýceu v Bratislave a v rokoch 1825-27 teológiu vo Viedni. Literárnej tvorbe sa venoval už v mladom veku. Veršovať začal už počas štiavnického štúdia, kde jeho obľúbeným učiteľom bol Daniel Kanka, ktorému v roku 1819 venoval oslavné verše. Pred štúdiom teológie bol tri roky súkromným učiteľom v Žemberovciach. Počas viedenského štúdia už vo svojich básňach sa snažil napodobňovať a predkladať klasikov. Po skončení štúdia odišiel roku 1828 do Báčky, kde sa stal vychovávateľom v rodine Stratimirovićovcov v Kulpíne. Tu pobudol do roku 1831 a počas neho udržiaval blízke styky s riaditeľom novosadského gymnázia Pavlom Jozefom Šafárikom, ktorému účinne pomáhal pri jeho vedeckej práci. K meninám mu venoval aj oslavnú báseň. V Kulpíne mal dobré možnosti k tvorbe a k rozširovaniu svojej knižnice. Svoje práce posielal najmä do českých časopisov. V roku 1829 založili v Hložanoch spoločne s Pavlom Jozefom Šafárikom a Jurajom Rohoňom Prvú Slovenskú učenú spoločnosť a za jej predsedu zvolili Šafárika. Keď zase v Báčskom Petrovci založili slovenský čitateľský spolok, spoločne s Jurajom Rohoňom boli jeho oporou a a dávali ho za príklad aj ďalším Slovákmi obývaným osadám na Dolnej zemi. Michal Godra sa významne podieľal na organizovaní zbierok pre Slovenskú spoločnosť a knižnicu. Spoločne so Šafárikom odporúčal Srbom štúdium na slovenských gymnáziách a lýceách a zároveň podával konkrétne návrhy proti odnárodňovaniu Slovákov. V septembri roku 1834 sa Michal Godra presťahoval do Pešti s cieľom nájsť si vhodnejšiu prácu, ktorou by mohol ovplyvňovať rozvoj slovenskej vzdelanosti a kultúry. Zo začiatku si zarábal na živobytie rôznymi korektúrami a redakčnými prácami. V Pešti pracoval tiež u grófa Steilen – Saalensteina. Jeho dávnou túžbou bolo založiť a vydávať slovenské noviny. Spoločne s Kollárom, Sucháňom v Spolku milovníkov literatúry v spolupráci s bernolákovcami a ich akcionárskym Zorospolkom, založili almanach Zora a jeho redaktorskou a korektorskou prácou bol poverený práve Michal Godra. V tomto almanachu vyšiel aj jeho návrh na reformu spisovnej češtiny, neskôr zbieral a publikoval materiál k slovenskému vedeckému názvosloviu a rozsiahlejší príspevok o roztriedení slovies. Keď začal pripravovať tretí ročník nadviazal písomný styk aj s Ľudovítom Štúrom a vtedy sa uchádzal o jemu zodpovedajúcu prácu na terajšom Slovensku. Tú pravdepodobne nenašiel a tak školský rok v roku 1836 začína ako riaditeľ a profesor seniorátneho slovensko- nemeckého gymnázia v Novom Vrbase v Báčke. Tu popri tridsaťročnej riaditeľskej a profesorskej činnosti udržiaval nielen úzky kontakt s rodným Slovenskom a jeho literárnym prúdením, ale pre slovenskú vec sa snažil zapojiť všetkých slovenských vzdelancov v Báčke a pritom sám pre tento cieľ vynakladal všetky svoje sily. Vo Vojvodine rozširoval slovenské knihy, almanachy, časopisy a dolnozemským Slovákom ich odporúčal objednávať. Podporoval Štúrovu Spoločnosť, Ústav s knižnicou a vítal založenie Slovenských národných novín s Orlom tatranským a sám do nich prispieval. V roku 1846 nachádzame ho aj medzi prvými zakladateľmi Lichardovej Domovej pokladnice. Svoje články publikoval aj v Slovenských pohľadoch, Pešťbudínskych vedomostiach, Obzore, Sokole... V srbských novinách Srpski narodni list mu v roku 1835 po srbsky vyšiel článok o Slovákoch v Maďarsku. Amatérsky sa venoval botanike, a to konkrétne šľachteniu georgín, matematike (trisekcie uhla), o čom roku 1871 predložil prácu oxfordskej univerzite. O jeho šľachtiteľských úspechoch sa písalo aj v slovenských novinách. Napríklad pod titulkom Z Báčky v č.58 Slovenských národných novín zo 17.júna 1846 je nepodpísaný článok o pestovateľských úspechoch riaditeľa gymnázia vo Vrbase Michala Godru, ktorý sa zaoberá šľachtením georgín. Noviny preberajú správu z Orla Tatranského, že takmer do všetkých domácich a zahraničných časopisov sa dostala správa pre kvetinárov, že semiačka georgín od Michala Godru, pýtajú zo všetkých strán. Menovaný nestačí odpovedať na listy a žiadosti o posielanie semien, ktoré pochádzajú až z Petrohradu.
 
V Novom Vrbase v rokoch 1836 – 1841 vyučoval vo všetkých šiestich triedach a v rokoch 1841 – 1853 len vo dvoch najvyšších. Ako pedagóg a kultúrny dejateľ dolnozemských Slovákov sa zaslúžil o vysokú úroveň výučby a zhromaždil vzácnu osobnú knižnicu, ktorá mala 1064 kníh. Na sklonku svojho života sa presťahoval do Báčskeho Petrovca, kde aj 1. marca 1874 umrel.
 
Ján Jančovic

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články