Archív

Ľudové piesne Slovákov vo Vojvodine

Ľudové piesne Slovákov vo Vojvodine
 
Dnes svoje 76. narodeniny oslavuje Juraj Ferík ml., náš známy dirigent a hudobný odborník. Narodil sa 19. mája 1935 v Báčskom Petrovci. Aj keď je už viac rokov vo výslužbe, dôchodcovský oddych si iba občas dopraje. Dirigentskú taktovku často drží v ruke a diriguje najviac orchestrom RTV. Okrem početných skladieb a ich úprav, v roku 2004 vydal i knihu Ľudové piesne Slovákov vo Vojvodine.
 
foto
 
„Predkladám našej verejnosti túto zbierku slovenských ľudových piesní môjho otca, aby jeho dlhoročná zberateľská práca vo všetkých slovenských obciach v Báčke, Banáte a Srieme nezostala iba v početných zošitoch a na rozličných papieroch. Môj otec vytrvalo, celé desaťročia zapisoval slovenské ľudové piesne pri všetkých príležitostiach. Okrem iného túto úctyhodnú zbierku, obsahujúcu vyše 1000 piesní, som sa rozhodol vydať práve teraz, pri príležitosti 10. výročia jeho smrti“ - napísal v predslove zostavovateľ knihy Juraj Ferík ml.
 
foto
 
Juraj Ferík ml. „Moja práca pozostávala z prepisovania z otcových zošitov a iných záznamov.“
 
Táto 450 stranová kniha obsahuje znotované slovenské ľudové piesne z 20. vojvodinských prostredí, v ktorých žijú Slováci. Najväčší počet je z Báčskeho Petrovca, vyše 200 a z Kovačice asi 100. Sú tam aj piesne z Kulpína, Kysáča, Selenče, Nového Sadu, Starej Pazovy, Báčskej Palanky, Šídu a iných osád.
 
Juraj Ferík starší sa narodil v Hložanoch 10. júna 1908. Po zakončení učiteľskej školy v roku 1926 prichádza do Báčskeho Petrovca, najprv za učiteľa a potom i za kantora v slovenskom evanjelickom zbore. Ako učiteľ tu pracoval celú pracovnú dobu, pokým ako kantor pôsobil najprv 20 rokov, potom počas komunistického režimu nasledoval zákaz práce v cirkvi, a po nastúpení do dôchodku, odpracoval v petrovskom cirkevnom zbore, ďalších takmer 20 rokov.
 
Možnosť predložiť verejnosti časť svojej zberateľskej práce sa Jurajovi Feríkovi st. naskytla, keď roku 1958 pre doc. Dr. Rudolfa Bednárika, ktorý chystal knihu o juhoslovanských Slovákoch, pripravil do tlače a odovzdal výber 207 piesní, ktoré ani dodnes nie sú uverejnené.
 
foto
 
Juraj Ferík st. “ Všetko čo som mal som konal z lásky k ľudovej piesni a prostredníctvom nej k svojeti.“
 
Teraz, keď napokon, svetlo sveta uzrela väčšia časť jeho zbierky, presnejšie 784 piesne, možno povedať, že pre kultúru Slovákov vo Vojvodine ako aj pre celkovú slovenskú kultúru, má toto kapitálne dielo nedoceniteľnú hodnotu. Ono je vzácnym dokumentom doby, keď ľudová pieseň plne žila a napĺňala každodenný život človeka.
 
„Zbierka Juraja Feríka st. Ľudové piesne Slovákov vo Vojvodine obsahuje piesne, ktoré sa u nás spievali pred polstoročím, keď ešte naša ľudová pieseň nebola v značnejšej miere ovplyvnená rozhlasom a televíziou, teda kým sa ešte zachovávala jej staršia - ústna podoba žijúca na priadkach, v speve mládeži na ulici, na svadbách, pri tanci a pod. Preto je dnes tým vzácnejšia. Táto kniha bude významným dokladom o minulosti našej duchovnej kultúry a podkladom pre ďalšie jazykové a hudobné výskumy. Kniha obsahuje hodnoty, ktoré v dnešnej dobe a v budúcnosti už nebudeme mať príležitosť zaznamenať z úst našich ľudových spevákov, ktorí sa ich naučili od svojich rovesníkov i starších žijúcich ešte pred storočím“- Takto zhodnotil dielo popredný slovenský jazykovedec a znalca vojvodinských nárečí profesor Dr. Daniel Dudok. Podčiarkol, že osobitná vďaka v tomto patrí synovi Juraja Feríka st., Jurajovi Feríkovi mladšiemu, dirigentovi a tiež vynikajúcemu hudobníkovi, ktorý úplne pochopil význam zbierky ako otcovej nedokončenej pozostalosti a sa podobral na jej vydanie. Podľa jeho názoru zabránil tak večnému zamknutiu tohto ľudového bohatstva.
 
foto
 
Piesne sa spievali v nárečovej, čiže v nespisovnej podobe jazyka, preto sa zápisy textu konali podľa výslovnosti.
 
Aby knihu pripravil pre tlač, Juraj Ferík ml. potreboval asi dva roky mravčej práce. Okrem vôle, nevyhnuté však boli i peniaze, s ktorých značnú časť vybral z vlastného vrecka. Knihu finančne podporilo tiež i Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky a Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie a kultúru Nový Sad.
 
Na premiére knihy, ktorá vyšla vo vydavateľstve Kultúra z Báčskeho Petrovca a ktorá bola v Báčskom Petrovci 9. decembra 2004, biskup SECAV v Srbsku a Čiernej Hore d.p. Samuel Vrbovský si zaspomínal na svoje pracovné začiatky, keď v Báčskom Petrovci pôsobil najprv ako kaplán a neskôr ako farár a keď mu bol významnou nápomocnou rukou, vtedy už skúsený, v pokročilom životnom veku, kantor Juraj Ferík. Nebola to však ich prvá spolupráca. Životné cesty sa im viackrát križovali. Najprv na základnej škole a neskôr aj na gymnáziu v Báčskom Petrovci, kde bol Juraj Ferík učiteľom a Samuel Vrbovský žiakom.
 
Katarína Pucovská

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť
SEM VNESTE TEXT Z OBRÁZKU (AK NEMÔŽETE PREČÍTAŤ TEXT STLAČTE OBNOVIŤ)

urad

Letmo

Ján Myjavec (1909 – 1985)

Pôjdeme

Nad riekou širokou
brezy sa klonia
v hladinu neskalenú.
A ktosi v diaľke
piesňou divokou
objíma žírne polia.
...
Vzduchom už vibrujú
záchvevy leta,
v rozpuku krás
ktosi nás volá.
Pôjdeme, priateľu,
veď je už čas.

 

Posledné komentáre

Posledné články