Archív

NRSNM sa stala majiteľkou domu Martina Jonáša

NRSNM sa stala majiteľkou domu Martina Jonáša
 
Vo štvrtok 22. marca 2012 v Kovačici predsedníčka Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny (NRSNM) Anna Tomanová Makanová a Martin Jonáš ml. slávnostne podpísali kúpno-predajnú zmluvu, ktorou sa dom nášho svetoznámeho insitného maliara Martina Jonáša st. spolu s celkovou jeho umeleckou a osobnou pozostalosťou stal majetkom NRSNM.
 
foto
 
Slávnostného podpisovania zmluvy sa okrem iných zúčastnili aj J. E. veľvyslanec Slovenskej republiky v Belehrade Ján Varšo, podpredseda NRSNM Vladimír Valentík, predsedníčka Výkonnej rady NRSNM Jarmila Ćendićová, podpredseda Zhromaždenia AP Vojvodiny Martin Zloch, predseda Obce Kovačica Miroslav Krišan, predseda Zhromaždenia Obce Kovačica Ján Puškár, riaditeľka Galérie insitného umenia v Kovačici Mária Raspirová a iní.
 
Kúpou domu Martina Jonáša sa NRSNM zapojila do významného projektu realizácie Pamätného domu Martina Jonáša. Po jeho ukončení bude verejnosti sprístupnená mimoriadne vzácna pozostalosť tohto maliara, ktorá obsahuje nielen veľký počet jeho obrazov a kresieb, ale i vzácne predmety z jeho zberateľskej kolekcie, osobnú knižnicu, korešpondenciu, pôvodný nábytok a množstvo iných predmetov, ktoré všetkým návštevníkom tohto domu dopomôžu vytvoriť si ucelenejší obraz o tomto velikánovi svetového insitného umenia, o prostredí v ktorom žil a tvoril a ktoré ho inšpirovalo a napomáhalo mu vytvoriť si jedinečný a neopakovateľný výtvarný rukopis a originálnu poetiku.
 
Po kúpe dobu bude nasledovať jeho rekonštrukcia a samozrejme odborné spracovanie umelcovej pozostalosti, tak aby mohlo byť sprístupnené verejnosti a zachované pre budúce generácie.
 
Finančné prostriedky na kúpu domu spolu s celkovou pozostalosťou Martina Jonáša poskytla vláda Slovenskej republiky prostredníctvom Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí.
 
http://www.rada.org.rs

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články