Archív

CENA NOVÉHO ŽIVOTA A ZORNIČKY

CENA NOVÉHO ŽIVOTA A ZORNIČKY
 
udelovanie
 
V Novom Sade 22.12. 2008, v priestoroch Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny udelili ceny za literárne práce zaslané na súbeh Nového životu a Zorničky.
V mene Výboru pre kultúru NRSNM prítomných pozdravil Vladimír Valentík, ktorý krátko zdôvodnil význam tohto súbehu a potom slovo odovzdal šéfredaktorovi časopisu pre literatúru Nový život Dr.Adamovi Svetlíkovi. V mene komisie Nového životu on prečítal správu z ktorej vyplýva, že aj ostatní dvaja členovia: Zuzana Čížiková a spisovateľ Víťazoslav Hronec sú názoru, že z piatich prozaických textov zaslaných na súbeh, žiaden nespĺňal základné literárne kritériá, a z toho dôvodu neudelili cenu za prózu. Z troch autorov, ktorí na súbeh Nového životu zaslali svoje básnické výtvory, dvaja podľa ich názoru tiež nevyhoveli kvalitatívnym kritériám a iba cyklus básní Na križovatke autora Michala Ďugu, svojou kvalitou si zaslúžil uznanie a komisia mu udelila prvú cenu.
Na súbeh detského časopisu Zornička bolo zaslaných 13 literárnych prác. Komisia, ktorá pracovala v zložení šéfredaktor Zorničky Pavel Matúch, spisovateľ Martin Prebudila a Dr. Jarmila Hodoličová sa rozhodla udeliť ceny iba za prozaické texty, ktorých bolo 6. Prvú cenu získala Daniela Báďonská za poviedku Pampúšik v obväzoch, druhú udelili autorovi, ktorý zaslal iba iniciálky mena za prácu pod názvom Zrkadlenia a tretia cena sa dostala do rúk Kulpínčana Vladimíra Petráša, ktorý vo svojej rozprávke vyrozprával príbeh o Miške Klik.
Ten príbeh znie takto:
 
Vladimír Petráš
 
Myška Klik
 
Keď som bol malý, netrpezlivo sme čakali, aby otecko prišiel domov z práce. Zakaždým niečo priniesol, a to nám robilo radosť.
 
Pamätám si jeden deň, keď doniesol ani menej ani viac ale – myš!
– Juhúúú, kde ste všetci? – veselo zavolal otecko – máme novú myš!
– Čooožeeeee? Myš? Fuuuj! – Nemal som ich rád, preto mojich domácich neprekvapila moja taká reakcia. Len som si pomyslel, čo náš kocúr povie na to. Ale on len lenivo mávol chvostom, kým mama sa takému darčeku veľmi zaradovala, nuž aj ja s ňou.
 
Neverili by ste ako rýchlo sme sa spriatelili tá myška a ja. Nevedel som si predstaviť deň bez nej. Hrával som sa s mojou novou priateľkou, jej chvostík bol každodenne na mojom stole. Veselo ním vrtela, utierala prach aj keď mama vždy hundrala, že je zaprášené ako v myšacej diere.
 
Veru, bola to múdra myška. Poznala a mala rada všelijaké hry, ale predsa len najradšej otvárala okná. Deň čo deň pozerala von, lákal ju celý svet. Všetko chcela vidieť, všetko chcela vedieť. A ja som jej v tom neúnavne pomáhal, až kým mi mama neustlala posteľ a kým som neodišiel do ríše snov.
 
Dnes si už len s úsmevom spomínam na tú moju prvú myš. Odvtedy som ich mal niekoľko – jednu krajšiu od druhej, jednu múdrejšiu od druhej. Ale navždy budem povďačný tej prvej, vďaka ktorej som sa dostal aj do tých najvzdialenejších krajov a videl najobrazotvornejšie krásy. Veru taká to bola mudraňa tá moja myš.
 
Dnes už viem, že myš nemusí mať až ani chvostík.
Ale aj to, že myška nevraví klik.

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články