- Podrobnosti
-
Uverejnené 7. 01. 2009
K 10. výročiu úmrtia
a k nedožitým osemdesiatinám
Jána Siráckeho
(29. 5. 1929 Petrovec, Srbsko – 28. 10. 1998 Bratislava)
Spomienku na historika slovenského vysťahovalectva preberáme z portálu Slovákov v Maďarsku Ľudové noviny. Uvádzame z nich jednu časť.
S Jánom Siráckym som sa pravidelne stretával na Slovensku i v Maďarsku.
Ako redaktor našich slovenských novín som bol častým hosťom akcií
organizovaných Ústavom MS a J. Sirácky zasa často cestoval do Maďarska
na rôzne podujatia našich Slovákov. Trávili sme spolu nielen hodiny,
ale často celé dni. Spriatelili sme sa a zasvätili sme jeden druhého aj
do takých osobných záležitostí, ktoré pred sebou odkrývajú iba
priatelia. Nikdy netajil predo mnou napríklad svoju precitlivenosť a
vrúcny vzťah k svojmu rodisku, k Báčskemu Petrovcu, kde sa r. 1929
narodil a ktorý musel tak skoro opustiť. Po okupácii Báčky horthyovským
vojskom r. 1941, keď zatvorili petrovské slovenské gymnázium,
pokračoval v štúdiu v Šuranoch a zmaturoval r. 1944 v Košiciach. Ešte v
lete toho roku sa zapojil do protifašistického hnutia a stal sa
príslušníkom slovenskej 14. vojvodinskej brigády. Až do skončenia vojny
slúžil pri divíznom štábe. Túžiac po vyššom vzdelaní na jeseň r. 1946
opustil Petrovec, prišiel študovať na Filozofickú fakultu UK do
Bratislavy, kde sa natrvalo usadil. Štúdium zakončil r. 1950 doktorátom
filozofie. Málokto však o ňom vedel, že až do roku 1955 bol vo väzení,
lebo ho neprávom odsúdili v stalinistickom protititovskom procese na 20
rokov. Rehabilitovali ho až roku 1964. Po návrate z väzenia bol takmer
rok nezamestnaný. Potom sa dostal do Ústavu dejín KSS ako redaktor a
neskôr sa stal redaktorom a vedeckým tajomníkom Historického ústavu
Slovenskej akadémie vied. Tu – ako sme už spomenuli – obhájil svoju
kandidátsku dizertačnú prácu. Od tohto času jedno za druhým písal
náročné vedecké diela, ktoré vychádzali knižne. Vydal viac ako desať
titulov. Popri svojom prvom veľkom diele Sťahovanie Slovákov na Dolnú
zem v 18. a 19. storočí bol spoluautorom zbierky štúdií Slováci vo
svete I. (1981), autorom knihy Dlhé hľadanie domova (1985) a viac ako
100 štúdií a statí publikovaných na Slovensku i v zahraničí, najmä v
Juhoslávii a Maďarsku. Spomedzi jeho publikačnej činnosti nesmieme
vynechať ani jeho preklady zo srbskej a chorvátskej krásnej literatúry
i preklady vedeckých textov. Na žiadosť autora týchto riadkov preložil
z maďarčiny do slovenčiny hrubú, 44-hárkovú monografiu obce Répašská
Huta.
O
vedeckom pracovníkovi, historikovi slovenského vysťahovalectva a dejín
Slovákov v zahraničí J. Siráckom s veľkým uznaním písal v doslove knihy
Dlhé hľadanie domova národný umelec, spisovateľ Vladimír Mináč: „Ján
Sirácky robil dobrú a nie malú prácu. Stojí na začiatku a zatiaľ aj
trochu osamotene na dôležitom úseku slovenskej historiografie... Autor
nie je prvým kronikárom veľkého južného presunu Slovákov, ale je prvým
profesionálom, ktorý sa upísal tejto téme – a čo je najdôležitejšie –
je prvý, ktorý túto tému pochopil...”
Prínos
Jána Siráckeho vo výskume sťahovania Slovákov a ich života v Maďarsku a
iných okolitých krajinách hádam najvýstižnejšie determinoval historik Ján Kukučka z Rumunska, ktorý vo svojich spomienkach na J. Siráckeho napísal: „Táto
práca (J. Siráckeho) sa nedá zamlčať, ani obísť: každý, kto bude
pracovať v tejto oblasti, bude musieť vychádzať z jeho výskumu, ale aj
z jeho základných analýz a zovšeobecnení.”
J.
Sirácky osem rokov zastával vedúcu funkciu v Ústave (neskôr odbore)
zahraničných Slovákov MS. Od r. 1976 sa venoval výlučne
vedeckovýskumnej činnosti. To však vôbec neoslabilo jeho styky so
Slovákmi v Maďarsku. Práve tak usilovne prichádzal na sympóziá či
vedecké konferencie do Budapešti, Békešskej Čaby, Sarvaša, ako na
príležitostné akcie do našich miest a obcí. A kde len bolo treba, tam
všade a vždy pomohol. Nikdy k nám neprišiel s prázdnymi rukami, o čom
svedčia naše vedecké zborníky, Náš kalendár alebo Ľudové noviny, v
ktorých pravidelne publikoval. Naďalej sme sa často stretávali – buď na
Slovensku, alebo v Maďarsku. Tak tomu bolo až do jeho ochorenia v r.
1998. Vtedy sme už len my mohli ísť za ním – poďakovať sa mu za jeho
neoceniteľnú pomoc, ktorú preukázal svojim krajanom v Maďarsku a
odniesť mu vyznamenanie, čestný diplom Zväzu Slovákov v Maďarsku. O
niekoľko mesiacov neskôr, začiatkom novembra 1998, sme ho aj my
vyprevadili na jeho poslednej ceste.
Týmito
spomienkami vzdávame hold historikovi, nášmu dolnozemskému i
hornozemskému baťkovi, jednému z najlepších priateľov Slovákov v
Maďarsku Jánovi Siráckemu. Týmito spomienkami si zároveň pripomíname
10. výročie jeho úmrtia a jeho nedožité osemdesiatiny.
Zoltán Bárkányi
www.luno.hu
You have no rights to post comments