Archív

ROZLÚČKA S MILANOM RÚFUSOM

ROZLÚČKA S MILANOM RÚFUSOM
 

 
Napriek tomu, že sa dnes so zosnulým básnikom Milanom Rúfusom prišli do Veľkého evanjelického kostola v Bratislave rozlúčiť stovky ľudí, lúčili sa s ním potichu a komorne. Viacerí z prítomných prirovnali pietnu rozlúčku, ktorá mala podobu tradičnej bohoslužby, k Rúfusovmu pokojnému, skromnému životu. Väčšina rešpektovala prianie pozostalej rodiny a namiesto kvetinových darov si umelcovu pamiatku uctila finančným príspevkom na Nadáciu Milana Rúfusa. Truhle jedného z najvýznamnejších slovenských básnikov sa poklonili osobnosti kultúrneho a spoločenského života vrátane prezidenta SR Ivana Gašparoviča, ministra kultúry Mareka Maďariča a podpredsedu vlády SR Dušana Čaploviča.

Zborový farár Ján Grešo nazval Milana Rúfusa vo svojej kázni prorockým básnikom, ktorý vidí, do čoho sa tento svet rúti a varuje nás. "Obrovské hodnoty Božie nahromadil tento básnik a každý si z nich môže vziať toľko, koľko vládze. Čím viac, tým lepšie," povedal Grešo. Rúfus sa podľa neho pozeral na svet čistými očami, preto vedel každú vec zohľadniť osobitne i ako celok. "Fascinovalo ho bytie, lebo všetko, čo je, mohlo aj nebyť. Tieto otázky doliehali na básnika vždy s novou silou," hovoril ďalej Grešo a pomáhal si paralelami medzi Bibliou a Rúfusovými básňami. Aj generálny biskup Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku Miloš Klátik poukázal najmä na kresťanské posolstvo Rúfusových diel. Podpredseda vlády Čaplovič poďakoval básnikovi, že bol so slovenským národom v dobrom aj v zlom. Povedal, že Slovensko smúti nielen preto, že stratilo básnika, ale aj strážcu mravnosti. "Pamätajme si Rúfusove slová, aby sme neboli len tvory, ale aj bytosti," dodal Čaplovič.
 
Básnikov pohreb sa uskutoční zajtra 18. januára o 13:30 v jeho rodnej dedine Závažná Poruba v okrese Liptovský Mikuláš. Milan Rúfus, autor viac ako tridsiatich kníh, zomrel v nedeľu 11. januára vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou Bratislava vo veku 80 rokov. Niekoľko dní pred smrťou získal vysoké štátne vyznamenanie Pribinov kríž I. triedy za mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky, jeho národný a sociálny étos, ktoré za neho prebrala manželka Magda.
 
SITA 
 

Komentárov  

0 #2 gabika 2009-02-28 12:00
Ach,zomrel majster.
Keď si čítam jeho báseň,
zimomriavky na tele mám
a slzy sa mi tisnú do očí.
Kričať chcem.
Vnútro moje sa dvíha.
Klaniam sa ,že ťa mám
keď slzy mi tečú samé.
Nech tečú,slzy radosti,
veď kto ma ešte poteší,
na mojej púti.
Nahlásiť administrátorovi
0 #1 ??? 2009-01-19 12:43
Ešte jeden veľký človek odišiel z tejto večnosti. Čo povedať...
Nahlásiť administrátorovi

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články