Archív

Kovačická insita - nehmotné dedičstvo

Kovačická insita - nehmotné dedičstvo
 
Stredisko pre nehmotné dedičstvo pôsobiace v rámci Etnografického múzea v Belehrade na sklonku roka predstavilo Národný register s 27 pôvodných kultúrnych hodnôt, ktoré v Srbsku treba ochrániť a zachovať im autentickosť. Sú to niektoré typické zvyky, hudba a iná umelecká tvorba, medzi iným aj insitné umenie kovačických Slovákov. Takto sa kovačické maliarstvo bude môcť uchádzať o svoje miesto na zozname svetového dedičstva a dostať sa na listinu UNESCO. Okrem maliarov, ktorí vypestovali insitnú kovačickú svojskosť, zásluha za toto osobitné vyzdvihnutie kovačickej insity, patrí aj Pavlovi Babkovi.
 
foto
 
Objektív Jána Špringeľa vlani zvečnil realizátorov elektronickej “Encyklopédie slovenského insitného umenia v Srbsku“ pod ktorú sa podpisuje UNESCO a Pavel Babka
 
Pavel Babka, riaditeľ a majiteľ Galérie Babka 20 rokov vynakladal úsilie dostať nehmotné kultúrne dedičstvo Kovačice na zoznam UNESCO. V posledných rokoch aktivity v tom smere zintenzívňoval a organizoval nielen výstavy (dvakrát aj v sídle Európskej komisie v Bruseli) ale aj rôzne podujatia a odborné porady. Na vlaňajšom seminári v Kovačici vedecká pracovníčka Etnografického ústavu Srbskej akadémie vied a umení Dr. Gordana Blagojevićová prečítala prvú časť výskumu o insitnom umení Slovákov v Srbsku, ktorá bola aj zverejnená v Zborníku Matice srbskej. Celkový svoj výskum o kovačickej insite ako nehmotnom dedičstve tunajších Slovákov predostrie 21. februára 2013 pri príležitosti Svetového dňa materinského jazyka. V Galérii Babka v Kovačici v ten deň, okrem sympózia, plánujú i otvoriť výstavu Panónska miniatúra, na ktorej sa zúčastnia maliari z našej krajiny a zahraničia.
 
Galéria Babka bola v roku 2001 zo strany UNESCO vyhlásená za svetové stredisko vydavateľskej činnosti insitného maliarstva. Kovačická insita vďaka tejto galérii bola predstavená na mnohých kontinentoch, od Japonska po USA.
 
Nenahraditeľným článkom našej slovenskej dolnozemskej histórie a kultúry je teda umenie,- a to nielen maliarstvo,- ktoré je integrálnou súčasťou nehmotného kultúrneho dedičstva s hlboko zakorenenou tradíciou. Umenie, v rôznych formách, na seba nadväzuje. Krása rodí novú krásu. Tak aj vo svojich veršoch naša známa poetka z Báčky Viera Benková velebí banátsku kovačickú insitu.
 
Tyrkysový tekvicový list...
 
Na írečitých insitných banátskych veľkoobrazoch
O temeno zeme prichytil sa tyrkysový tekvicový list...
Zo zlatých jesenných polí vejárovitými prstami
Vypúšťa do vetra červené kone a erotické sny...
 
Zem si ľahla do lona šedozelenej vyšperkovanej oblohy,
Aby sa s plodmi jesene neodkotúľala do iných galaxií
Je zareťazená zlatými podkovičkami červených koní...
 
V nebeskom náručí hviezd hľadá si večer zlatý kameň mudrcov;
Ten sa prichytil o sám vrcholec barokovej kostolnej veže;
Tam poľuje na banátske hromotresky a Tesline svetelné lúče...
 
Zatiaľ maliar Pavel Cicka v kukuričnom šúpolí skrýva svoju paletu,
Z jarabičieho peria a zlatých pier bažantov kreslí poetickú tvár Banátu...
 
Báseň je venovaná predovšetkým dvom maliarom, ktorí si práve v týchto dňoch pripomínajú úctyhodné jubileá: Pavlovi Hajkovi a Pavlovi Cickovi.
 
Retrospektívna výstava Pavla Cicku je nainštalovaná vo veľkom výstavnom salóne Galérie insitného umenia v Kovačici (vernisáž bola v piatok) a zobrazuje 35 rokov maliarovej umeleckej práce. Výstavu pri príležitosti 60 rokov života a 40 rokov umeleckej práce Pavla Hajku slávnostne otvoria pozajtra 15. januára o 19:00 vo výstavnej aule Národnej banky Srbska. Otvoria ju guvernérka Národnej banky Srbska Jorgovanka Tabakovićová a veľvyslanec Slovenskej republiky v Srbsku J.E. Ján Varšo.
 
Katarína Pucovská
 

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť
SEM VNESTE TEXT Z OBRÁZKU (AK NEMÔŽETE PREČÍTAŤ TEXT STLAČTE OBNOVIŤ)

urad

Letmo

Ján Myjavec (1909 – 1985)

Pôjdeme

Nad riekou širokou
brezy sa klonia
v hladinu neskalenú.
A ktosi v diaľke
piesňou divokou
objíma žírne polia.
...
Vzduchom už vibrujú
záchvevy leta,
v rozpuku krás
ktosi nás volá.
Pôjdeme, priateľu,
veď je už čas.

 

Posledné komentáre

Posledné články