Archív

80-tka Matice slovenskej v Srbsku a 70-tka Samuela Boldockého

80-tka Matice slovenskej v Srbsku a 70-tka Samuela Boldockého
 
Včerajší večierok v matičnom ústredí v Báčskom Petrovci, na ktorom bola prezentovaná kniha 80 rokov Matice slovenskej v Juhoslávii/Srbsku zostavovateľa Samuela Boldockého a na ktorom si MSS ale aj MS zároveň uctili aj životné jubileum profesora Boldockého, bol očakávane, alebo možno aj priam neočakávane hojne navštívený. Či sa prítomní prišli pokloniť našej Matici alebo srdečne zovrieť ruku nášmu gymnaziálnemu profesorovi a literárnemu kritikovi, prekladateľovi, recenzentovi, editorovi, kolegovi... to rozčleniť snáď ani nemožno, keďže sa jubilant vyznal, že Matici dával a dáva kus seba a vzdáva poklonu za jej významnú úlohu v zachovaní našej dolnozemskej slovenskej identity.
 
foto
 
Samuel Čelovský, Viera Benková, Samuel Boldocký a Katarína Melegová - Melichová
 
Úvodom tohto celkom pekného, nebiť však toho priestorovo - stiesneného problému, mohlo by sa povedať aj veľmi vydareného večierka a príjemného narodeninového žúru, zaspieval komorný zbor Musica viva Kraskovu Otcovskú roľu zhudobnenú Selenčanom Jurajom Súdim. Potom už prítomných privítala predsedníčka Matice slovenskej v Srbsku Katarína Melegová – Melichová.
 
foto
 
Dôkladnú analýzu knihy podal prof. Dr. Samuel Čelovský, kultúrny historik, ktorý podčiarkol veľký význam tejto publikácie, v ktorej sú zaznačené početné doteraz nezverejnené údaje. Poukázal však aj na niektoré nepresnosti, pritom však uznal, že sa v takýchto prípadoch, keď ide o zborník prác a veľký počet autorov, čerpajúcich údaje z písaných kroník a zápisníc, nedopatreniam prakticky ani nemohlo vyhnúť.
 
foto
 
Samuela Boldockého ako človeka, kamaráta, profesora, literárneho kritika, lingvistu... priblížila poetka Viera Benková
 
Namiesto autorovho úvodného príhovoru Miluška Anušiaková Majerová prečítala svojráznu psychologickú esej Samuela Boldockého o pochybných hodnotách, o vkuse a „vkuse“, a cisárových nových šatách, o ovplyvňovaní spôsobu nášho zmýšľania, o opravdivých ale lákavých „hlúpostiach“ ktoré sa nám servírujú a nanucujú... Civilizačný pokrok nie je bytostným predpokladom umeleckej hodnoty a návraty k tradičným a potvrdeným hodnotám sa podľa autorovho názoru ešte snáď vrátia. Tak ako čo ľudia boli prozreteľní v prípade cisárových šiat dúfa, že sa aj tradičná umelecká hodnota navráti.
 
 
foto
 
V hudobnej časti programu zaspievala hložianska skupina Deža bu a Samuel Kováč ml.
 
foto
 
Úryvky z knihy čítali Viera Dorčová – Babiaková a Rastislav Labáth
 
foto
 
Člen Výboru Matice slovenskej na Slovensku Stanislav Bajaník a Viera Denďúrová – Tapalágová zablahoželali jubilantom a odovzdali darčeky
 
foto
 
Zborník prác na 330 stranách, z čoho sú 30 strán fotografie, zhrnul 80-ročnú matičnú činnosť v Juhoslávii resp. Srbsku
 
foto
 
V tesných priestoroch domu Ľudovíta Mišíka v Báčskom Petrovci zo 150 prítomných zhovievavo a so záujmom sledovalo takmer dvojhodinový program
 
Zborník prác 80 rokov Matice slovenskej v Juhoslávii/Srbsku vydala Matica slovenská v Srbsku v náklade 700 výtlačkov. Vydanie knihy finančne podporili Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí a dva pokrajinské sekretariáty: pre vedu a technologický rozvoj a pre vzdelávanie, správu a národnostné spoločenstvá.
 
Katarína Pucovská
 
80 rokov Matice slovenskej v Juhoslávii/Srbsku
(Predslov z pera zostavovateľa Samuela Boldockého)
 
Slovenská enkláva, ktorá v súčasnosti žije vo Vojvodine (Srbsko), má v týchto končinách už viac ako 260 - ročnú tradíciu a je z viacerých pohľadov svojráznym kultúrno-historickým fenoménom. Historické i politické a kulturologické zázemie tohto fenoménu je, v značnej miere, aj vedecky náležite preskúmané, takže tu o tom, rozvádzať nebudeme. Spomenieme iba to, že bol podmienený niekoľkými závažnými faktami, a to: kultúrnymi stykmi a spoluprácou Slovákov a Srbov, Chorvátov i Slovincov v Uhorsku v 18. a 19. storočí a ich následným spoločným politickým bojom o národnostné práva1, uvedomelou a systematickou prácou kultúrnych dejateľov na upevňovaní a zachovaní slovenskej entity a identity, priam od čias samotného prisťahovania, a zakladaním národných inštitúcií a manifestácií (založenie vlastnej cirkvi a školy, Nedeľnej školy a knižnice (1845), ochotníckeho divadla (1886) a neskôr i Slovenského gymnázia (1919), kníhtlačiarne (1919), Slovenských národných slávností (1919) i silným slovenským cítením ľudu, avšak je nespornou skutočnosťou, že v zachovávaní slovenskej národnej identity a zveľaďovaní kultúrneho dedičstva tejto slovenskej menšiny nanajvýš významnú úlohu zohralo i pôsobenie Matice slovenskej v Juhoslávii (MSJ).
 
V tomto historickom kontexte silný ohlas a veľmi významnú úlohu v národnom cítení a povedomí vojvodinských Slovákov malo založenie Matice slovenskej v roku 1862 v Martine, o ktoré sa pričinili i početní dolnozemskí kultúrni dejatelia, ktorých mená sú zverejnené v „Menoslove členov“ Matice slovenskej v I. roč. Letopisu MS. Medzi zakladateľmi sa nachádzajú aj ich mená, napr. pod poradovým číslom 25. Michal Gofra, gymnaziálny správca a profesor v Novom Vrbase, s príspevkom 100 zlatých, a rad iných. V MS boli dokonca vytvorené tri matičné jednateľstvá (zastupiteľstvá – pozn. S. B.) pre Dolnú zem (pre Báčku, Banát a Sriem) a na Maticu sa tu robili rôzne zbierky (i na svadbách, krstinách, plesoch)2.
 
Matičná myšlienka sa i po zrušení MS v národnom povedomí vojvodinských dolnozemských Slovákov nielenže zachovávala, ale vzrastala a postupne nadobúdala priam mýtický ráz a stávala sa symbolom slovenskosti. Neudivuje preto skutočnosť, že založenie Matice slovenskej v Juhoslávii na Národných slávnostiach 14. a 15. augusta 1932, na nádvorí Slovenského gymnázia, bolo vítané s oduševnením. Jej prvým predsedom sa stal Dr. Janko Bulík a čestným predsedom Dr. Ján Kvačala („známy vedátor slovenský“). Vo svojom úvodnom príhovore Dr. Bulík okrem základného poslania zdôraznil i tri strategické ciele Matice: edukatívny (v kontexte ľudovýchovy a ochrany národnostnej identity): „ Naša práca bude sa tedy vyčerpávať v ľudovýchovnom smere, pestovaním ducha a šírením poučných a zábavných kníh, a konečne v zbieraní rozličného národopisného materiálu, aby sme potomstvu zachovali naše národné poklady“, integračný: „...prial by si, keby dakedy prípadné politické boje, ktoré možno očakávať, rozdelili Slovákov na viacej táborov, na Maticu pozerali ako na spoločnú ustanovizeň a v práci pri nej a okolo nej sa nedelili“ a národnostne afirmačný: „...My nemôžeme zavážiť číselne, ale len svojou dobrou kvalitou. Náš inteligent musí byť dobre školený, náš obchodník a remeselník musí byť dobre vyučený, náš roľník musí dobre obrábať zem. Keď si svojou statočnosťou a vyspelosťou vybojujeme rešpekt pred ostatnými, nebude tej moci, ktorá by nás premohla, ktorá by nás zničila3.“ Ide teda o ciele, ktoré sú v podstate aktuálne aj v súčasnosti.
 
I keď novozaložená MSJ aktívne pôsobila iba 12 rokov (9 pred 2. svetovou vojnou – v rokoch 1932 – 1941, s dozvukmi čohosi i počas vojny, a po 2. svetovej vojne 3 roky – v rokoch 1945 – 1948), vyorala hlbokú brázdu v kultúrnych snahách a živote vojvodinských Slovákov (najmä v školstve, publicistike, vydavateľstve, knižničnej a prednáškovej činnosti – a jej orgán Náš život označil začiatok organizovaného literárneho života vojvodinských Slovákov).
 
V novej povojnovej socialistickej Juhoslávii, pod vplyvom imperatívov doby a propagovanej politiky „bratstva a jednoty juhoslovanských národov a národností“ a „juhoslovanstva“, Maticu začínajú marginalizovať, vyhlasovať za anachronickú, a v súlade s tým i prízvukovať potrebu „nových, súčasných spôsobov organizovania sa“, čo následne podmienilo jej „tichú eutanáziu.“
 
Avšak i keď činnosť MSJ roku 1948 zanikla, Matica v kolektívnom vedomí, či pamäti juhoslovanských Slovákov zanechala hlbokú stopu, o čom svedčí i veľkolepé obnovenie jej činnosti roku 1990 (teda už na sklonku 20. storočia) a jej úspešné pôsobenie dodnes.
 
Obnovenie činnosti MSJ (ktoré vlastne implicitne malo i spoločensko-politické zázemie. – potrebu homogenizácie slovenskej národnosti v Juhoslávii a ochranu od rôznych šovinistických vyčíňaní) bolo na prvý pohľad vlastne malým divom, lebo sa udialo v spoločensky chaotickom čase, keď sa juhoslovanské národy štiepili a nacionalistické emócie vrcholili. Je zaujímavá v takom kontexte skutočnosť, že aj vtedajšie juhoslovanské vrchnosti obnovenie Matice tolerovali a neskôr i podporili. Oponenti sa zjavili (ani nie neočakávane), z rôznorodých podnetov a príčin, akurát z radov juhoslovanských Slovákov, tvrdiac, že matice sú anachronické a populistické inštitúcie a pod. Sled udalostí z konca 20. storočia ich však úplne dementoval, lebo matičný program, obnovenej Matice, priam úplne korešpondoval s európskou legislatívou o ochrane menšinových práv, ktorá neskôr priam prinútila štáty, ktoré si nárokovali stať sa členmi EÚ, vydať vlastné zákony o ochrane menšinových práv (dôsledkom čoho bolo i formovanie Slovenskej národnostnej rady vo vtedajšom štátnom útvare Srbsko a Čierna Hora).
 
V takýchto rámcoch obnovenie činnosti MSJ bolo priam avantgardným činom s výsledkami nad očakávanie kladnými. Národné cítenie juhoslovanských Slovákov sa znovu masovejšie prebudilo a začali sa zakladať miestne organizácie MSJ aj v prostrediach, o ktorých sa ani nevedelo, či tam Slováci ešte sú.
 
Obnovené boli aj Slovenské národné slávnosti ako celoslovenská kultúrna manifestácia Slovákov vo Vojvodine. To, prirodzene, podnietilo i cieľavedomé aktivity na zachovaní slovenskej identity a entity, slovom slovenskosti, najmä vo vojvodinskom prostredí, a čulú, zvlášť masovokultúrnu činnosť nielen v rámci Matice, ale aj v už existujúcich spolkoch slovenskej enklávy vo Vojvodine, a to za veľmi ťažkých hospodárskych a politických podmienok. Dokonca sa začali zakladať i nové slovenské spolky alebo obnovovať staré. (Napr. spolky žien, ktoré svojimi etnografickými výstavami, po slovenských osadách vo Vojvodine, tiež podnecujú slovenské národné cítenie.)
 
Žijeme v období globalizácie, a to nie iba hospodárskej, ale priam civilizačnej, keď sa internetom a masmédiami akcelerovaná dobová, čoraz uniformnejšia kultúra prejavuje a dominuje vo všetkých oblastiach, dokonca aj v každodennom živote. Rovnako sa obliekame, zabávame, jeme rovnaké jedlá atď., preberáme európske a svetové maniere... Už i preto Matica slovenská v Srbsku (Premenovanie bolo dôsledkom toho, že sa Srbsko v roku 2006 stalo suverénnym a nezávislým štátom.) v súčasnosti vo všetkých oblastiach svojej činnosti kladie dôraz na pestovanie národného cítenia a slovenskosti s akceptovaním náhľadu, že „jednotlivé kultúry sú jedinečnými a neopakovateľnými sociokultúrnymi systémami, ktoré možno opísať a pochopiť iba v kontexte ich vlastných hodnôt, noriem a ideí“, ktorý poskytuje teoretické základy rôznym koncepciám multikulturalizmu a ponúka perspektívu, v ktorej je možné nazerať na iné kultúry s patričnou úctou, rešpektom a toleranciou.
 
Súčasná činnosť MSS sa teda zakladá na presvedčení, že v žiadnom prípade by sa kultúry malých národov a ich menšín nesmeli posúvať do úzadia, lebo to v konečných dôsledkoch znamená ochudobňovanie bohatstva a rôznorodosti ľudského ducha, ktorý v najrozmanitejších odtienkoch chránia všetky jazyky sveta.
 
Táto kniha, ktorá vychádza pri príležitosti 80. výročia založenia MSJ, je vlastne zborníkom prác autorov z minulosti a súčasnosti, ktorý si nárokuje podať čitateľom pohľad na historické okolnosti, za akých MSJ vznikla a bola obnovená, ako i pohľad na ciele a rôznorodosť jej činnosti a pôsobenia.
 
Samuel Boldocký

Komentárov  

0 #2 Guest 2013-05-15 20:23
NIkto ti, múj dobrý Samuel, nič dobre nepovie... Prečo.... Málo ná je malých...
S úctou...
Pazovčan
Nahlásiť administrátorovi
0 #1 BlahoželanieĽubor Stupavský 2013-05-12 16:03
Osobne a v mene Slovenského centra blahoželám k významnému jubileu

Ľubor Stupavský
Nahlásiť administrátorovi

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články