- Podrobnosti
-
Uverejnené 20. 07. 2013
Pestré, svieže, farebné - Exlibris Viery Benkovej
„Básnická zbierka Exlibris morušových listov nám ponúka poéziu hodnú prvej dámy poézie vojvodinských Slovákov. Poéziu, ktorá nesie autentickú pečať a kolorit kultúry z ktorej sa rodí, ale zároveň prekračuje rámec malej komunity dolnozemských Slovákov a prihovára sa nám univerzálnym jazykom. Jazykom ľudským, zrozumiteľným ďaleko za obzorom Panónskej nížiny.“ Takto o najnovšej zbierke básní Viery Benkovej píše recenzent Ladislav Čáni. Knihu vydalo Slovenské vydavateľské centrum (SVC) z Báčskeho Petrovca ako svoju prvú knihu z vydavateľského plánu na rok 2013 a ilustrovaná je obrazmi výtvarníčky z Belehradu Vesny Opavskej.
Viera Benková (Foto Jaroslav Grňa)
O rôznych premenách, existencii
možnej iba vo forme neustálej metamorfózy, neskrotnom čase, chabých
týždňoch, virtuálnych letoch, čajových rituáloch, pri ktorých je cesta
dôležitejšia ako cieľ, ale aj soli zeme - láske píše a zdôveruje sa
poetka v najnovšej zbierke zhrnutej do štyroch cyklov: Metamorfózy, Čajové meditácia, Exlibris morušových listov a Herbár zeme.
Viac o poetke a jej veršoch z recenzie Ladislava Čániho, ktorú si možno prečítať TU:
Z najnovšej zbierky Exlibris morušových listov Viery Benkovej
Panónsky čaj
V izbách uschováva ružové morušové priadky,
ktoré stále tkajú jemné batikové košieľky
sťa dlhoveké a k zemi prihnuté matere;
tie z lásky k rodu do truhlice pamäte,
spod ťarchy rokov závetné dary ukladajú...
Pod hustým tieňom morušového stromu
je ako v tieni zemitého panónskeho domu;
k jeho žhavej vláčnej povahe prislúchajú
zelené hlasy úvratí, zvlnenosť polí a záhonov,
aj praskavé júlové ohne a zrubové studne...
V žhavom dni letnej Anny,
guľatá tekvica oranžovej farby,
na znitovanej pomliaždenej tvári,
z prícestnej rokliny márne lúšti
hromové odkazy Iliášovej smršti...
Panónsky čaj je vôňou dedov napustený...
Pije sa rozmarne a veľmi dochvíľne,
korenisto je zemitý a žhavo chladivý...
Strom lásky...
nov.-dec.2011
Keď po láske túžobne prahneme
ona sa prihodí, ale i rýchle vymizne...
To, čo nám po nej zostáva,
je strom života a jeho koruna...
K nemu sa roztvoreným srdcom
a kľúčom lásky otvárajme;
veď majster pustoty
jeho kvety rýchlo odvanie...
Po ňom zostáva iba
nahá koruna stromového ticha...
Niekedy namiesto soli
do polievky lásky
prisýpame slané, pálivé slzy...
Soľ života
...a o mne
Dostalo sa mi životného údelu
poznať pravú ozajstnú lásku...
Zrodená v galaktickom tkanive,
ako dar neba predchnutá
aurou svetla,
láska je rozhodnutá
cele si ma prevziať!
Pokúšam sa Tebou
spoznať bytie svetla...
Katarína Pucovská
You have no rights to post comments
Komentárov
Ako chcete, ex libristi
Anča
pozdrav krásni