Večierok s Gorazdom Zvonickým

Večierok s Gorazdom Zvonickým
 
V nedeľu 11. augusta v rímskokatolíckom kostole Najsvätejšej Trojice v Selenči usporiadali kultúrno poetický večierok pomenovaný Večierok s Gorazdom Zvonickým. Venovaný bol stému výročiu narodenia Gorazda Zvonického, slovenského básnika katolíckej moderny, katolíckeho kňaza, misionára, pedagóga a významného exilového pracovníka. Večierok pripravili chovanci Slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda v Ríme, ktorí si zaspomínali na dni strávené v ústave a pripomenuli si svojho profesora a pedagóga, s ktorým sa stretávali a mali česť byť jeho žiakmi. Večierok pozostával z výberu priliehavých básní z bohatej básnickej tvorby Gorazda Zvonického a hovorilo sa aj o jeho živote a diele.
 
foto
 
Juraj Beredi - Ďuky
 
Gorazd Zvonický
 
                          Nerezignácia
 
Pribitý na trám
pozerám k Tatrám
a myslím... Teraz,
keď chceš, srdce mi preraz,
nech tečie krv a voda!
 
Len vlhká pôda
počne a zrodí,
hoci si postonká:
– Ty, oráč, čo ma trápiš!...
K trofejam si ma zapíš,
veď Boží dych ich sfúkne.
 
Chytám sa Boha – úponka
zaštepeného viniča –
v nádeji pevnej, že ma nezničia.
 
Rozišiel som sa s poverou
a moje srdce nie je podlé:
viac temian nehodím
rozžeravenej modle,
hoci mi šuškáš, že zle pochodím.
 
(Len črepy...; úryvok z básne Nerezignácia)