- Podrobnosti
-
Uverejnené 26. 09. 2013
Spomienka na akademika Jána Kmeťa
V Dome Matice slovenskej Ľudovíta Mišíka v Báčskom Petrovci včera usporiadali literárny večierok venovaný akademikovi Dr. Jánovi Kmeťovi k 10. výročiu jeho úmrtia. Večierok zorganizoval MOMS Petrovec a prítomných privítala predsedníčka petrovskej matičnej organizácie a zároveň aj predsedníčka Matice slovenskej v Srbsku Katarína Melegová – Melichová. Premietnutý bol dokumentárny film z produkcie RTV 2 a o živote a diele Jána Kmeťa hovoril i profesor Samuel Boldocký.
Foto MOMS Petrovec
Samuel Boldocký
SPOMIENKA NA AKADEMIKA JÁNA KMEŤA PRI PRÍLEŽITOSTI 10. VÝROČIA ÚMRTIA
Doktor vied, profesor slovenského jazyka a literatúry na Filozofickej
fakulte Univerzity v Novom Sade, akademik Vojvodinskej a Srbskej
akadémie vied a umení, doctor honoris causa Univerzity Komenského v
Bratislave, nestor slovakistiky v Juhoslávii, významný literárny vedec,
literárny historik, kritik, komparatista a kultúrny historik, redaktor a
všestranný kultúrny dejateľ v Juhoslávii Ján Kmeť sa narodil v
Slovenskom Aradáči 18. októbra 1927. Základnú školu navštevoval najprv v
Silbaši a potom v Petrovci, kde zakončil i nižšie ročníky Slovenského
gymnázia. Do ďalšieho jeho školenia i životných osudov zakročila 2.
svetová vojna, takže 5. ročník gymnázia absolvoval v Novom Sade a 6. a
7. ročník na petrovskom „náukobehu“ Košického gymnázia. Zo siedmeho
ročníka vstúpil do radov XIV. VÚSB a po vojne zmaturoval na Petrovskom
gymnáziu.
Študoval
Slovenský jazyk a literatúru na Filozofickej fakulte Univerzity
Komenského, avšak aj toto jeho štúdium bolo po Rezolúcii Inforbyra
prerušené, takže štúdiá slovenčiny a češtiny zakončil na Filozofickej
fakulte v Belehrade diaľkovo, ako stredoškolský učiteľ slovenského
jazyka na Gymnáziu v Petrovci. Po školskej reforme 1958 stal sa prvým
riaditeľom reformovanej osemročnej Základnej školy Jána Čajaka v
Petrovci.
Počas
pôsobenia v Petrovci rozvinul bohatú literárnu a spoločenskú činnosť.
Zoskupoval slovenských spisovateľov i kultúrnych pracovníkov, písal a
publikoval odborné príspevky i štúdie z literatúry, bol šéfredaktorom
edície slovenskej beletristiky a časopisu Nový život (1954 – 1966) atď..
Roku 1965 na Filozofickej fakulte v Novom Sade obhájil doktorát na tému Jugoslovenski motivi u slovačkoj književnosti (Juhoslovanské motívy v slovenskej literatúre) a
potom tu pôsobil najprv ako docent (1966), potom ako mimoriadny
profesor (1972) a nakoniec ako riadny univerzitný profesor (1977)
slovenskej literatúry. Členom Vojvodinskej akadémie vied a umení sa stal
r. 1987, členom Srbskej akadémie vied r. 1991 a čestný doktorát - doctor honoris causa –
filologických vied Univerzity Komenského v Bratislave bol J. Kmeťovi
udelený dňa 19. 10. 1989 za významné zásluhy na rozvoji
juhoslovansko-slovenských vzťahov v oblasti vedy, kultúry a vysokého
školstva.
Vo vojvodinskej Akadémii bol členom predsedníctva a neskôr i jeho tajomníkom.
Akademik
Ján Kmeť bol predovšetkým literárnym historikom a literárnym kritikom a
vedecky sa zaoberal slovenskou literatúrou a slavistickými stykmi. V
rámci slovenskej literatúry sa prevažne venoval literatúre vojvodinských
Slovákov. V týchto súvislostiach podľa svojej základnej vokácie
akademik Kmeť bol predsa len viac literárnym historikom, ako kritikom i
keď začiatky sústavnejšie pestovanej literárnej kritiky v našej
slovenskej literatúre v Juhoslávii po 2. svetovej vojne sú späté s jeho
menom, avšak v oboch týchto kontextoch, ako základný príznak javí sa
uňho snaha dať komplexný pohľad na danosti, o ktorých píše. Tú
komplexnosť v prístupe vidíme i v skutočnosti, že tento autor, aj keď
píše o jednom diele alebo jave, uvádza celý rad faktov, ktoré bližšie
ozrejmujú i vznik toho-ktorého diela alebo javu, ale i jeho charakter.
Myslíme tu predovšetkým na fakty historicko-sociálne, ozrejmujúce
celkovú spoločenskú klímu, v akej napríklad nejaké konkrétne dielo
vznikalo, potom zaradenie daného diela do kontextu celkového diela
autora a širšieho literárneho i vedeckého kontextu s príznačnou
minucióznosťou, ktorá občas vyúsťuje do digresií. Vzhľadom na tieto
skutočnosti Dr. Kmeťa by sme mohli podmienečne označiť ako digresívneho
syntetika.
Druhým
závažným príznakom autorského profilu akademika Jána Kmeťa je
zvýraznený autorský postoj k danostiam, o ktorých píše. Vo svojich
textoch sa nesnaží prísne vedecky odosobniť, skôr tomu bude opak. Ján
Kmeť k historickým a iným faktom – viac alebo menej explicitne –
vyjadruje i svoj osobný postoj, občas i emotívne založený, čo sa potom
prirodzene reflektuje i v štýlotvornej rovine jeho textov, neraz až v
takej miere, že je priam osobným preukazom jeho autorského idiolektu.
Takýto, podmienečne povedané, „kmeťovský“ štýl s príznačnými
nadsádzkami, expresívami a sklonmi k jazykovým zvláštnostiam, rezultuje z
jeho tvorivého temperamentu, ale i z pocitu národného povedomia, alebo,
jeho slovami povedané, pocitu národnej hrdosti a sebaúcty.
V
oblasti slavistických stykov, okrem kultúrnych dejín Slovákov vo
Vojvodine, svoj vedecký záujem sústredil na juhoslovensko – slovenské
literárne a kultúrne styky, avšak venoval sa i metodickým otázkam
vyučovania slovenčiny v menšinových podmienkach. Z týchto užších oblasti
svojich záujmov uverejnil 6 kníh, 2 knihy kritík a esejí, 3 monografie a
skriptá pre študentov, 38 učebníc (vrátane troch gramatík slovenského
jazyka), 7 kníh prekladov a pripravil 18 zborníkov prác zo sympózií a
vedeckých konferencií atď. V odborných periodikách a časopisoch
uverejnil vyše 220 príspevkov.
Pričinil
sa o inštitualizovanie odboru, o osamostatnenie Katedry slovenského
jazyka a literatúry, neskôr jej prerastanie na Slovakistický ústav či
Oddelenie slovakistiky. Ján Kmeť v novosadskom prostredí odborne
postupoval: pokiaľ ide o pedagogickú činnosť, od roku 1977 bol riadnym
profesorom a v oblasti vedy sa roku 1981 dopracoval za člena
Vojvodinskej akadémie vied a umení. Ako vedúci na slovakistike
prihliadal na jej kádrový rast a na špecializáciu každého pracovníka.
Počet zamestnancov na slovakistike dosiahol maximum v polovici 80. rokov
20. st. V tejto súvislosti možno spomenúť, že sa „Dr. Ján Kmeť vedel
zastať aj iných odborníkov na Filozofickej fakulte ako dekan v rokoch
1975 – 1977, ak ich niekto neprávom brzdil v odbornom postupovaní. A
povzbudzoval najmä mladých ľudí.“ (M. Týr).
Bol
zakladateľom a funkcionárom Spolku vojvodinských slovakistov, Zväzu
slavistických spolkov Juhoslávie, stálym členom – spolupracovníkom
Matice srbskej a členom redakcie dvoch matičných zborníkov, zástupcom
pokrajinského tajomníka pre vzdelávanie, vedu a kultúru, prvým vedúcim
samostatnej Katedry slovenského jazyka a literatúry na Filozofickej
fakulte v Novom Sade, dekanom tejto fakulty, riaditeľom Slovakistického
ústavu na Filozofickej fakulte, členom juhoslovanskej komisie pre UNESCO
atď.
Z
pohľadu Matice slovenskej v Srbsku dôležitá je i skutočnosť, že sa
akademik Kmeť zúčastnil aj v činnosti Iniciatívneho výboru na obnovenie
MSJ a na zasadnutí tohto výboru 21. apríla 1990 zasadzoval sa za to, aby
sa obnovená MSJ nezriekala politického aspektu svojho pôsobenia
slovami: „Ja som aj za politickú funkciu MSJ: Ak nebude mať chrbticu,
jej ciele sa nebudú môcť uskutočniť.“
Do dôchodku odišiel roku 1995 a umrel 16. októbra 2003 v Novom Sade.
Pochovaný je na cintoríne v Báčskom Petrovci.
Je
teda nespornou skutočnosťou, že akademik Ján Kmeť bol jedným z
najproduktívnejších vedeckých pracovníkov z radov slovenskej národnosti
vo Vojvodine, ktorý zanechal za sebou bohaté a rôznorodé dielo, vo
viacerých súvislostiach i priekopnícke, bez ktorého by veda a kultúra
vojvodinských Slovákov, a nie iba ich, bola omnoho chudobnejšou.
You have no rights to post comments
Komentárov